Ďalšie obrázky: tu v galérii

Miesto: Baltická ul.
Bytové jednotky: 14
Pivnice: od 2,42 m² do 3,98 m²
Balkón: 6,40 m²
Diskusia o objekte: tu na našom fóre
Ďalšie obrázky: tu v galérii

Bytový dom s ôsmymi obytnými podlažiami (14 b.j.) nachádzajúci sa v severnej časti sídliska Nad Jazerom, v kontaktnej zóne medzi sídliskom a rekreačným pásom. Hlavný automobilový prístup je po dvojsmernej komunikácii, celé územie je dopravne dobre napojené – cca 500 m od novej štvorprúdovej komunikácie, s možnosťou pravého aj ľavého odbočenia. Objekt je súčasťou širšieho urbanistického konceptu a tvorí 2. etapu zástavby. Po vertikálnej osi je dom rozdelený do troch zón: Na prízemí sú vstupné a skladové priestory a nebytový priestor so zázemím pre cukráreň alebo kaviareň. 2. až 7. podlažie je určené pre trojizbové byty, vždy dva na jednom podlaží. Na 8. podlaží sú štvorizbové mezonetové byty.

(zdroj: www.multibau.sk)

Vyznavači korčuľovania sa môžu tešiť, že v meste pribudne ďalšia ľadová plocha. Po mestskej časti Juh sa už počas tejto zimy budú môcť oddávať tomuto športu aj na Sídlisku KVP. Vlani sa nepodarilo tento zámer dotiahnuť do konca, teraz je už isté, že klzisko bude.

KOŠICE. Prípravy na vytvorenie mobilnej ľadovej plochy v športovom areáli v Drocárovom parku sú rozbehnuté a posledné, čo bolo treba doriešiť, bolo navýšenie financií v rozpočte. Jeho úpravu poslanci schválili minulý týždeň. Požiadavka bola k už odsúhlaseným viac než šiestim miliónom korún pridať ďalších 1,25 milióna.

Namontujú mantinely

„Táto čiastka bude použitá na nákup malotraktora, rolby a montovanú garáž, ktorá bude slúžiť aj ako sklad, na vybudovanie striedačky a skriniek s prístreškom. Aby mohlo byť klzisko osvetlené, riešiť sme museli aj elektrickú prípojku,“ uviedol vedúci oddelenia výstavby, dopravy a životného prostredia Miestneho úradu MČ KVP Viliam Guľa.

Zatiaľ všetky náklady znáša mestská časť, požiadali však mesto o pomoc pri financovaní. Pripravená je už podkladná plocha a opravuje sa oplotenie. V novembri začnú montovať mantinely a strojno-technologické zariadenie. V polovici mesiaca chcú štadión otvoriť pre verejnosť. Kvalita ľadu by mala vyhovovať aj pri plus 10 stupňov Celzia. Ľad bude k dispozícii do polovice marca. Mobilné klzisko rozoberať nechcú, v lete sa bude využívať na loptové športy. Demontujú iba stroje.

Schválený je už aj cenník. Hodina korčuľovania bude stáť 15 Sk, dve 30 Sk. Škôlkari a školáci budú môcť využívať športovisko dopoludnia iba za 5 Sk. Hokejisti zaplatia za hodinu 1 500 Sk.

Cestu rozširujú

Rozpočet upravovali poslanci aj kvôli rozširovaniu križovatky Trieda KVP – Drábova. Navýšili kapitálové výdavky o 450-tisíc korún. Celá stavba bude stáť asi milión. Má vyriešiť kolízne miesto, ktoré spôsobovalo motoristom problémy najmä v rannej špičke. Na hlavnú cestu sa po novom dostanú dvomi jazdnými pruhmi, doteraz mali jeden spoločný. Podľa V. Guľu sa tam nezabudlo ani na chodník, jestvujúci neviedol nikam. Teraz bude pokračovať až po križovatku a bude bezbariérový. Všetko zafinancuje mestská časť z ušetrených peňazí. Do dvoch týždňov by mali byť práce hotové a vodiči spokojnejší.

(zdroj: www.cassovia.sk)

Ceny nehnuteľností za posledné obdobie výrazne klesli. Podľa realitných maklérov to má na svedomí viacero faktorov, najmä však prepad záujmu kupujúcich. Odhady hovoria o poklese na úrovni dvadsiatich percent.

KOŠICE. Prudký nárast cien nehnuteľností nastal na jar v roku 2007 a vznikol v dôsledku nedostatku nehnuteľností. Zvýšil sa dopyt a tým, že koruna silnela, úspory mladých ľudí pracujúcich v zahraničí sa znehodnocovali. Začali teda nakupovať nehnuteľnosti.

„Zaznamenali sme veľký dopyt mladých ľudí. Nárast mesačne asi o 100-tisíc Sk sme nečakali. Čo sa objavilo na trhu, to sa predalo,“ hovorí maklérka realitnej kancelárie (RK) Atomia Ing. Alena Katonová.

K zlomu a zastaveniu nárastu cien došlo na začiatku tohto roka. Ceny nehnuteľností v roku 2008 v prvých dvoch mesiacoch boli podobné ako v roku minulom, no dopyt sa zastavil.

Začalo to v marci

„Začala sa zvyšovať ponuka a v marci nastúpilo rapídne klesanie cien. Majitelia čakali, klienti byty nekupovali. Keď chceli predať, museli zísť s cenou dole,“ vysvetľuje maklérka RK Atomia.

Ako dodáva, doteraz sa ceny oproti dosiahnutému stropu znížili asi o dvadsať percent. Kým v minulom roku stál 3-izbový byt v pôvodnom stave na Terase 2,4 milióna korún, momentálne to je okolo dvoch miliónov.

„Predpokladáme, že v priebehu polroka dôjde k ďalšiemu asi desaťpercentnému poklesu cien,“ vysvetľuje A. Katonová z RK Atomia, zároveň dodáva, že rapídne by ceny klesnúť nemali, lebo nikdy sa ceny nehnuteľností nevrátili späť do stavu, odkiaľ nárast začal.

Pokles cien je zrejme zapríčinený aj tým, že nárast hodnoty nehnuteľností bol taký veľký, že si ľudia nemohli dovoliť kupovať byty. Nestačili príjmy na čerpanie hypotekárnych úverov, prípadne na kúpu nemali.

Opatrnejšie banky

Momentálne sa pretriasa svetová finančná kríza, ktorá odštartovala práve problematickými hypotékami v USA. Dotýka sa aj Slovenska?

„Možno v tom zmysle, že sa začali zvyšovať úrokové sadzby a banky začali byť opatrnejšie. Za posledné dva mesiace banky začali sprísňovať posudzovanie rizika klienta. Stalo sa, že v priebehu jedného mesiaca nedostali traja klienti hypotekárny úver, nakoniec im peniaze dala iná banka.“

Hodnota novostavieb sa drží na svojej úrovni. Podľa A. Katonovej sú ceny nových bytov tak vysoké, že momentálne je problém nájsť dostatočne solventných klientov. Pohybujú sa do 60-tisíc za m².

Predáva cena

„Ceny na sídliskách klesajú viac ako v širšom centre mesta. Momentálne predáva cena. Klient si má z čoho vybrať, ak sa cena neupraví, byt sa nepredá. Predá ten, kto dá nižšiu cenu, bez ohľadu na lokalitu. Ceny na internete či v ponukách nezodpovedajú skutočnej predajnej cene.“

Ceny nehnuteľností pri náraste údajne zotreli rozdiel, čo sa týka jednotlivých sídlisk.

„Bolo to tak, chcem kúpiť byt a je mi jedno kde. Najväčší nárast cien bol na Sídlisku nad Jazerom a na Furči, teda v oblastiach, kde pred nárastom cien ľudia byty príliš nevyhľadávali. Pokles ceny je najmarkantnejší práve na spomínaných sídliskách. Tam sa dvojizbové byty pohybujú na úrovni 1,6 milióna v pôvodnom stave.“

Za jednoizbový byt s rozlohou približne 40 m² pýtajú majitelia na Juhu 1,69 milióna Sk, na Jazere 1,46 milióna Sk, v Ťahanovciach 1,35 milióna Sk, dvojizbový s rozlohou okolo 52 m² si cenia na Juhu na 2,05 milióna Sk, na Jazere na 1,79 milióna Sk. Trojizbák s rozlohou 68 m² oceňujú na Furči na 2,05 milióna Sk, na Jazere na 2,15 a na Západe na 2,6 milióna korún.

Novostavby nelacnejú

Podobný názor má aj konateľ realitnej kancelárie K.M. Trade Miroslav Kacej. Tvrdí, že ceny rásť nebudú a ponuka je momentálne vysoká.

„K poklesu došlo na začiatku tohto roka, keď sa znížil dopyt. Ľudia, ktorí potrebovali kúpiť, mali už nakúpené. Zníženie cien sa v lete prejavilo výraznejšie a do dneška poklesli ceny o 15 – 20 %. Hlavne sa to týka panelových domov, u tehlových nie je pokles až taký výrazný, novostavby si ceny držia. Pohybujú sa do 60-tisíc za m2, no na Floriánskej to môže byť aj viac,“ vraví M. Kacej.

Terasa si drží ceny

Ľudia vraj nakupovali aj zo špekulatívnych a investičných dôvodov. Nastalo však umelé zníženie ponuky, keďže ľudia predaj kvôli prechodu na euro čakali. „Ponuka s dopytom sa nestretávali a tým, že ceny poklesli, môže sa stať, že v budúcnosti ľudia ešte predajú nehnuteľnosti, ktoré kupovali zo špekulatívnych dôvodov. Niektorí možno aj prerobia. Vytriezvenie príde v priebehu budúceho roka. Nastala však finančná kríza, ktorá sa nás možno dotkne, lebo až 75% obchodov sa rieši cez hypotéky. Uvidíme ako banky zareagujú.“

Podľa M. Kaceja si zo sídlisk drží cenu Terasa. Naopak Furča, Jazero či Ťahanovce sú na tom horšie.

„Vidíme, že o Terasu je stále záujem. Pri novostavbách sme zaznamenali nižší záujem. Ceny sa odlišujú v závislosti od polohy, poschodia, vybavenosti, starostlivosti o dom. Trojizbový byt stál začiatkom roka 2,5 milióna, dnes je o 500-tisíc lacnejší. Samozrejme, tehlové byty, ktoré sú väčšinou na Severe, taký pokles cien nezaznamenávajú.“

(zdroj: www.cassovia.sk)

Miesto: Gemerská ul.
Celková úžitková plocha: 35,853 m²
Počet parkovacích miest: 410
Plocha pozemku: 8,237 m²
Zastavaná plocha: 5,805 m²
Úžitková plocha využívaná pre administratívu: 16,149 m²
Administratívna plocha pre návštevníkov: 4,200 m²
Úžitková plocha využívaná pre obchod a služby: 1,250 m²
Začiatok výstavby: 04.2009
Ukončenie výstavby: 12.2010
Diskusia o objekte: tu na našom fóre

(zdroj: www.enviroportal.sk)

Diskusia o objekte: tu na našom fóre
Ďalšie obrázky: tu v galérii

(zdroj: www.asb.sk)

(TASR) – Do Priemyselného parku v Kechneci v okrese Košice – okolie smeruje ďalší zahraničný investor – americký koncern Crown Holdings, a to prostredníctvom slovenskej dcérskej spoločnosti Crown Bevcan Slovakia.

Príchod investora s vysokou pridanou hodnotou, zameraného na výrobu kovových obalov na nápoje, je zatiaľ v štádiu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Zámer, ktorý vypracovali odborníci z košickej Technickej univerzity, predložila spoločnosť na Obvodný úrad životného prostredia, potvrdila pre TASR jeho prednostka Oľga Kormošová.

„V tejto veci už konáme s tým, že záverečné rozhodnutie bude o tom, či je potrebné posudzovať danú činnosť alebo nie“, uviedla prednostka. Ak tento proces prejde, môže investor pristúpiť k žiadosti o územné konanie a stavebné rozhodnutie na továreň.

Starosta Kechneca Jozef Konkoly je zatiaľ v informáciách o novom investorovi zdržanlivý. Pre TASR však potvrdil, že sa pripravuje investičný projekt, na ktorý je podpísaná zmluva o mlčanlivosti, „preto nie je oprávnený investíciu komentovať.“ Kompetentní sú zmluvní partneri – Ministerstvo hospodárstva SR a spoločnosť Crown, dodal.

Podľa neoficiálnych informácií predstavuje americká investícia v Kechneci 1,2 miliardy Sk (39,83 milióna eur). Investor chce začať výstavbu, ak budú výsledky EIA pre neho priaznivé, ešte v tomto roku a závod s 200 pracovnými miestami na približne deväťhektárovej ploche dokončiť v polovici budúceho roka.

V Kechneci už pôsobí jedna americká spoločnosť – Molex, zameraná na automobilový priemysel, ktorej kechnecký závod patrí k najväčším v Európe a zamestnáva 1000 pracovníkov.

Priemyselný park Kechnec považujú za jeden z najlepších na Slovensku. Etablovalo sa v ňom už 16 slovenských a zahraničných spoločností a svoje prevádzky plánujú postaviť ďalší investori. Od svojho vzniku pritiahol investície v celkovej výške takmer 15 miliárd Sk (497,9 milióna eur) a dokázal vytvoriť približne 2500 priamych pracovných príležitostí, s celkovým potenciálom až 30.000 priamych a nepriamych pracovných miest v horizonte 10 rokov. Celková rozloha parku je 332 ha.

(zdroj: www.cassovia.sk)

Košickí mestskí poslanci na dnešnom mimoriadnom rokovaní zastupiteľstva schválili nové uznesenie, na základe ktorého v súvislosti s výstavbou Auparku upúšťajú od výstavby obchodnej pasáže, ale nariadili primátorovi, aby rokoval s Auparkom a ďalšími investormi o vybudovaní podchodu v rámci rekonštrukcie Námestia osloboditeľov a premiestnenia pomníkov Sovietskej armády. Odstránila sa tým posledná prekážka, ktorá brzdila územné konanie o stavbe Auparku a následné stavebné povolenie. Spoločnosť HB Reavis Group chce začať stavať Aupark ešte do konca tohto roka s rozpočtovým nákladom okolo troch miliárd korún ( 99 581 756 €).

Primátor František Knapík v dôvodovej správe k návrhu predložil alternatívne riešenia, lebo už skôr schválené regulatívy s podchodom nerátajú. Prvá alternatíva hovorí o zmene regulatívu. V druhej alternatíve sa hovorí o tom, že primátor by mal začať rokovať s investorom Auparku a ďalšími subjektmi o vybudovaní buď podchodu, alebo nadchodu. Proti návrhu budovať nadchod ostro vystúpil na zastupiteľstve hlavný architekt mesta Košice Martin Drahovský, ktorý dôrazne upozornil, že nadchod by zohyzdil výhľad na panorámu starého mesta s Dómom sv. Alžbety. Doložil, že vzhľadom na potrebnú výšku nadchodu by to bolo náročné aj technicky.

Poslanci neschválili návrh poslankyne Márie Gamcovej na doplnenie uznesenia, aby hlavný kontrolór preveril všetky zmluvy medzi mestom Košice a investorom Auparku z hľadiska výhodnosti pre mesto ako aj z hľadiska právneho.

(zdroj: SITA)

Na novom košickom heliporte zatial vrtuľníky nepristávajú. Letecká záchranka zatiaľ používa starú pristávaciu plochu. Novú za vyše 11 miliónov ešte neskolaudovali kvôli osvetleniu.

KOŠICE. Fakultná nemocnica L. Pasteura Košice plánovala dokončiť heliport v blízkosti novej nemocnice na Ipeľskej ulici v júli. Ako nás vtedy informovala hovorkyňa nemocnice Jaroslava Oravcová, prevádzka heliportu sa odvíja od kolaudácie stavby leteckým úradom. Bol predpoklad, že sa tak stane do 31. augusta.

S úpravou plochy začala Fakultná nemocnica L. Pasteura Košice koncom mája. Na ploche bude nový heliport, dve miesta na státie pre helikoptéry, príjazdová cesta a odstavné plochy.

O peniaze na výstavbu nemocnica požiadala ministerstvo zdravotníctva. To vyčlenilo jedenásť miliónov 370-tisíc korún. Tieto náklady fakultná nemocnica neprekročila. „Nový heliport je už prevádzkyschopný,“ informovala nás Oravcová.

Bez kolaudácie

Stavebné povolenie na heliport vydal Letecký úrad Slovenskej republiky. Podľa Michaely Valaštínovej zo Špeciálneho stavebného úradu sa kolaudácia stavby ešte nezačala. Oravcová uviedla, že ku kolaudácii nedošlo kvôli riešeniu osvetlenia, ktoré má zvýšiť bezpečnosť pri nočnom pristávaní.

Prenájom Leteckej záchrannej služby na „starom“ heliporte na Triede SNP neplatí od konca augusta. V septembri 2007 bývalý vlastník Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb predal za 130 miliónov korún pozemky s rozlohou takmer 60-tisíc metrov štvorcových bratislavskej spoločnosti R.C.B., s.r.o.

Letecká záchranka sa pokúsila s novým vlastníkom dohodnúť, pretože kvôli kolaudácii pristávaciu plochu na Ipeľskej ešte nevyužíva. Na pôvodnom mieste je i hangár pre helikoptéru. „Hovoril som s jedným z konateľov. Ten nemal nič proti tomu, aby heliport ostal v našom prenájme, kým spoločnosť nedostane stavebné povolenie,“ informoval nás riaditeľ záchranky Ladislav Šimák. Zároveň však potvrdil, že zmluva o prenájme zatiaľ nie je podpísaná. „Starý heliport môžu vrtuľníky využívať do novembra,“ uviedla Oravcová.

Podľa našich informácií nový vlastník už kontaktoval Útvar hlavného architekta v Košiciach. Ten vyzval investora, aby spracoval návrhy na územnoplánovací podklad. Znamená to, že stavba na týchto pozemkoch je v počiatočnom štádiu a nie je možné odhadnúť, kedy sa s ňou začne.

(zdroj: www.cassovia.sk)

Motoristi bývajúci na sídliskách Ťahanovce a Dargovských hrdinov, ale aj profesionálni vodiči MHD sú v rannej špičke poriadne nahnevaní. Pomalé kolóny a adrenalín v krvi. Z autobusovej zastávky pri Metre na ďalšiu trvá cesta aj 16 minút. Do práce načas nedôjdete, ak si neprivstanete.

KOŠICE. Dopravné problémy sa v meste neriešia. Všetko je o peniazoch, ale aj o nekompetentných rozhodnutiach. Problematických uzlov je viac aj v úsekoch, do ktorých plynuli miliardy korún zo štátnych prostriedkov.

Nikto nerátal s nárastom dopravy

Ťahanovčania a Furčania by najradšej zo sídlisk odlietali vrtuľníkmi. Keď idú hromadnou dopravou, nič nevyhrali, keď vlastným autom, pridávajú jedno do zápchy. Jedna vec je, že kvôli rekonštrukcii križovatky Prešovská-Sečovská sa jej radšej vyhýbajú a zahlcuje sa Hlinkova ulica, na druhej strane chýbajú dopravné riešenia, ktoré by ju sprejazdnili a nevytvárali by sa také kolóny.

„Taká situácia nevznikla len z dôvodu stavebných prác na Prešovskej-Sečovskej. Nikto nepočítal s takým nárastom dopravy a Hlinkova jednoducho kapacitne nemôže pojať toľko vozidiel z dvoch najľudnatejších sídlisk. Nie je na to prispôsobená a kým sa neurobia nejaké zmeny, dovtedy nemožno očakávať zázraky. To zrejme nikoho netrápi, pretože sa žiadne úpravy nepripravujú,“ vyjadril sa k súčasnému stavu pod Furčou dopravný inžinier Pavel Titl.

Problém robí aj svetelná križovatka

Náporu toľkých vozidiel nie je prispôsobená ani prvá svetelná križovatka na Mieri. Zaraďovacie pruhy sú príliš krátke a chýbajú aj odbočovacie polomery. Odbočuje sa 5-kilometrovou rýchlosťou do 90-stupňovej zákruty, čim sa doprava spomaľuje. Do cesty z Furče bola postavená aj čerpacia stanica, čo nebolo najšťastnejšie riešenie. Podľa Titla sa dá problém aspoň čiastočne vyriešiť, len to treba urobiť. Pruhy by sa dali predĺžiť o viac ako desať metrov, autá by sa včas zaradili a cesta by sa uvoľnila. Namiesto toho sa tvoria dlhé štrúdle vozidiel. Keď sú problémom v ceste jeden elektrický stĺp a jeden strom, niektoré zbytočné pásy zelene, tak sa to naozaj nedá.

Pýta sa ďalšia cesta z Ťahanoviec

V súčasnosti sa rieši dopravné napojenie zo sídliska Ťahanovce v súvislosti s výstavbou ďalšieho obytného súboru. Cesta by sa mala napojiť na diaľničný privádzač.

Návrhov, ako odbúrať kolapsové situácie, je viacero. Keď sa robila mimoúrovňová križovatka pod Furčou zo štátnych peňazí, mesto si nekládlo žiadne podmienky, aby sa vyhlo týmto problémom. Neplatilo, tak sa nestaralo. Podobne to bude na Prešovskej. Aj tam sa napriek veľkej snahe o plynulosť dopravy budú vytvárať kolóny. Nová križovatka má už teraz svoje nedostatky. Vždy mali vozidlá prichádzajúce z Prešova do centra mesta prednosť. Po novom ju budú dávať tým, ktorí budú prichádzať od Michaloviec. Jeden jazdný pruh stačiť nebude.

Čo by pomohlo?

„Hlinkovej by jednoznačne pomohlo prepojenie so Slovenskou ulicou. Z Ťahanoviec môže dopravu odľahčiť len ďalší výjazd, ale nie cez Kostoliansku. Tá sa tiež už mala dávno riešiť. O kruhovom objazde pod Podhradovou sa už hovorí roky a nič sa nedeje. Pritom cestná svetelná signalizácia sa dá postaviť za dva mesiace. Určite je dôležitejšia ako cesta Pereš-Lorinčík. Hlinkova by sa mala rozšíriť na 6 jazdných pruhov. Dva by slúžili MHD. Riešením je aj električková doprava z Ťahanoviec, rozšíriť sa musí most ponad Hornád, ale prestavbu potrebuje aj križovatka na Mieri,“ dodal P. Titl. Bez zásadných zmien zabudnime na bezkolónový prejazd Hlinkovou ulicou.

(zdroj: www.korzar.sk)