Miesto: Južná Trieda
Počet parkovacích miest: 166
Plocha pozemku: 58,080 m²
Celkové náklady: 5 – 6.7 milliónov € ( 150 – 200 milliónov Sk )
Začiatok výstavby: 09.2008
Ukončenie výstavby: 09.2010
Diskusia o objekte: tu na našom fóre
Ďalšie obrázky: tu v galérii

Účelom stavby je obnova a dostavba areálu spoločnosti, ktorá sa bude týkať polyfunkčného objektu a skladovej haly. Jednotlivé objekty stavby budú slúžiť najmä ako administratívne a skladovacie priestory. Cieľom investora je modernizácia, zvýšenie kvality a kapacity administratívnych priestorov a skladových priestorov a doplnenie o nové funkcie stravovania, v snahe vyhovieť rozširujúcim sa požiadavkám zo strany majiteľov firiem na Južnej triede, ako aj klientely a obyvateľov krajskej metropoly.

Zanedbané územie medzi Kostolianskou cestou a areálom Aničky je dlhodobo nevyužité. Má pritom obrovský potenciál, je mimoriadne vhodné pre rozvoj športovo-rekreačných aktivít. Vypracované sú viaceré urbanistické štúdie, avšak investori nemajú záujem stavať čisto športové objekty, ani projekty v rámci Európskeho hlavného mesta kultúry s ním nerátajú. Problémom sú i nejasné vlastnícke vzťahy.

KOŠICE. Martin Jerguš, zástupca hlavného architekta mesta Košice, označil spomínané územie za výnimočnú plochu. Hlavne pre spojenie viacerých krajinných fenoménov, aké nikde inde v metropole východu nenájdete. Na malom území sa snúbi scenéria lesa a parku i rieky Hornád. Celý rok tu funguje verejne prístupný prameň Gajdovka. Atmosféru znásobuje vyhliadka na kopci Hradová. Nedávno tam bola dokončená zberná kanalizácia, čo zlepšuje predpoklady pre využitie.

Blízke plochy sú pritom už dávno venované športu a rekreácii – kúpalisko, park, lodenica, futbalový štadión, kynologické cvičisko, modelárska dráha a ďalšie. „Rozvíjajú sa tu kontinuálne už vyše sto rokov. Prakticky od začiatku, ako vznikla potreba aktívneho trávenia voľného času občanov Košíc,“ vysvetlil Jerguš.

Električka po Kostolianskej

Pre celé územie medzi Hornádom a Kostolianskou vypracoval Útvar hlavného architekta za posledné desaťročie viaceré urbanistické štúdie.

„Overovala sa možnosť jeho využitia pre usporiadanie paralympijských hier, pre aquapark a tiež na výstavbu futbalového štadióna. Je pripravená štúdia električkovej trate pozdĺž Kostolianskej cesty cez obec Ťahanovce na Sídlisko Ťahanovce, projekt kruhovej križovatky Kostolianska – Vodárenská, rozšírenie a prepojenie Kostolianskej cesty s Americkou triedou poza Ťahanovce obec.

Investorov niet

„Pripravujeme zabezpečenie urbanistickej štúdie pre túto časť rekreačnej oblasti, ktorá je platným územným plánom určená pre šport,“ povedal Jerguš. „Bohužiaľ, žiadny z investorov nechce stavať čisto športový objekt. Všetky zámery rátajú aj s ďalšími funkciami, ako sú apartmánové domy, hotel, prechodné ubytovanie, administratíva a podobne.“

Zatiaľ nie je známy termín začatia stavebných prác. Na Útvar hlavného architekta nebola doteraz doručená požiadavka na zmenu územného plánu, uprednostňujú však využitie územia v súlade s ním. Do konca roka by chceli spracovať urbanistickú štúdiu pre túto južnú časť plochy.

„Splnenie termínu však záleží od ochoty majiteľov pozemkov spolupracovať a akceptovať súčasné požiadavky na využitie územia, ktoré sú definované ako športovo-rekreačné vybavenie celomestského významu,“ poznamenal Jerguš.

Nevysporiadané vlastníctva

Kameňom úrazu sú nevysporiadané vlastnícke vzťahy nevyužívaného územia. „Vlastnícke vzťahy sú veľmi zložité, v súčasnosti Katastrálny úran nemá ukončený Register obnovenej evidencie pozemkov a nie je vyhlásená vektorová katastrálna mapa,“ zhodnotil Jerguš.

Za najreálnejší postup pokladá vysporiadanie aspoň nejakej časti, pre rozvoj ktorej by sa v spolupráci s majiteľmi spracoval územný plán. Potom by bol možný etapovitý rozvoj lokality. Ani to nie je jednoduché. Ako uviedlo mesto, na väčšinu tohto územia totiž nie sú založené listy vlastníctva, preto sa spracúva spomínaný register.

Potrebné sú milióny eur

Odhadovať náklady na revitalizáciu je vraj predčasné. Celková suma sa však podľa odhadu ÚHA vyšplhá k miliónom eur. Keď sa však bude robiť po etapách, nebude potrebná naraz.

(zdroj: www.cassovia.sk)

Miesto: Sídlisko Ťahanovce
Počet garáži: 142
Počet vonkajších parkovacích miest: 495
Bytové jednotky: 518
Plánovaný počet obyvateľov: 1,296
Podlahová plocha bytov: 33,780 m²
Celkové náklady: 53 milliónov € ( cca 1,6 miliárd Sk )
Začiatok výstavby: 09.2009
Ukončenie výstavby: 12.2010
Diskusia o objekte: tu na našom fóre
Ďalšie obrázky: tu v galérii

Budovy sú viacpodlažné s dvomi suterénnymi podlažiami. Vzhľadom na nevyhnutnosť parkovania v objektoch sa jedná o konštrukčný trojtrakt. Podzemné podlažia zo západnej strany sú polozapustené a teda aj prirodzene odvetrané. Je to vďaka svahovaniu terénu. Tu sú umiestnené parkovacie miesta pre potreby navrhovanej budovy. Komunikačné jadrá sa nachádzajú na severo-východnej strane objektov v centrálnych polohách jednotlivých sekcií objektu. Obsahujú trojramenné schodiská, výťahy vyhovujúce požiadavkám na prepravu telesne postihnutých osôb, a inštalačné šachty, ktorými je zásobovaný celý objekt. Umiestnenie jadra na fasáde umožňuje vetrať schodisko prirodzene, bez nároku na vzduchotechnické zariadenia.

(zdroj: www.enviroportal.sk)

Potvrdené! Za bleskovým predajom časti lesov pri diaľničnom privádzači z Prešova stojí aj boj o švédsku IKEU. Korzár získal dôkazy o rokovaniach medzi švédskym nábytkovým gigantom a súkromnými majiteľmi magnezitky z košickej spoločnosti Huna. Lákanie IKEY na mestské lesné pozemky potvrdil konečne aj šéf poslaneckého klubu SDKÚ-DS Ľuboš Pajtáš. Švédsky nábytkársky gigant by mal byť súčasťou obchodno-zábavného komplexu. Ide o veľké peniaze, v čase krízy dvojnásobne dôležité!

KOŠICE. Korzár sa dozvedel, že s predstaviteľmi švédskej IKEY rokoval osobne primátor František Knapík (KDH) aj riaditeľ magistrátu Marek Kolarčík. „Mesto má záujem revitalizovať lokalitu bývalej magnezitky, je to jedna z priorít. O aktivitách spoločnosti IKEA vieme povedať len toľko, že táto spoločnosť má záujem prísť na východné Slovensko. Mesto analyzovalo, aj ponúklo niekoľko možností pre túto investíciu. Jednou z nich je aj lokalita bývalej magnezitky,“ reagovala hovorkyňa magistrátu Lucia Mihoková.

Pajtáš: Primátor je opatrný

Šéf poslaneckého klubu SDKÚ-DS Ľuboš Pajtáš tvrdí, že na rokovaniach s investorom nebol a nikdy jeho zástupcov nevidel. Korzáru na otázku, prečo návrh na odpredaj lesov teda predkladal on, keď s IKEOU rokoval podľa poslancov primátor osobne, reagoval: „Primátor je opatrný. Až taký opatrný, že sa nič nedeje.“ Tvrdí, že na rokovaniach nebol a so zástupcami Fordinu sa nikdy nestretol. “ Prevzal som na seba zodpovednosť a predaj predložil, lebo si myslím, že ide o dobrý projekt a chcem, aby skončil úspešne,“ zdôraznil.

Projekt ako v Bratislave

Doplnil, že svojím spôsobom ide o bitku o IKEU, ale nie o jej ukradnutie z pozemkov súkromnej firmy. „Investor odstúpil od projektu v magnezitke a mesto sa ho snaží pritiahnuť späť do Košíc do lokality pri Ťahanovciach. Zatiaľ sa nám to darí,“ teší sa poslanec. Zdôrazňuje, že je predčasné o tom hovoriť bližšie preto, že projekt je na úplnom začiatku a firmy zvyčajne nechcú byť spájané s negatívne končiacimi projektmi. „Preto posúvajú medzi seba a zmluvu vždy developerov, ktorí zabezpečia úspech a až vtedy výjdu z pozadia na verejnosť.“ Na 50 hektároch by nemala stáť len IKEA, ale aj obchodno-zábavné centrum podobné Avionu v Bratislave, súčasťou ktorého je i tam švédsky obchodný dom s nábytkom.

IKEA: Vyberáme si!

Manažérka spoločnosti IKEA pre Slovensko a Česko Jindra Válová včera Korzáru potvrdila, že Košice sú jedným z vážnych adeptov pre budúcu predajňu švédskeho nábytku a doplnkov. „V meste je niekoľko potencionálnych pozemkov na tento účel. Momentálne nie je uzatvorené rozhodnutie ani o prípadnom ďalšom mieste, ani o pozemku, na ktorom by mala druhá Ikea na Slovensku začať stavať svoj obchodný dom. V súčasnosti si vyberáme,“ vysvetlila Válová.

Odmietla komentovať informácie, že rokovania so súkromným investorom v magnezitke už ukončila. Na otázku, kedy sa rozhodne, kde IKEA vyrastie, odpovedala: „Či bude rozhodnutie trvať dni, či mesiace v súčasnej dobe, neviem povedať.“ Zatiaľ jediná pobočka sa nachádza v Bratislave, medzi jej bežné podmienky patrí ekologické zohľadnenie, či dostupnosť verejnou dopravou.

JEDNA OTÁZKA PRE PRIMÁTORA

Bol návrh na bleskový predaj lesov motivovaný snahou mesta a spoločnosti Fordin zvrátiť jednania so súkromnou firmou a dostať Ikeu do projektu na mestských pozemkoch?

– Záujem investovať v Košiciach má viac investorov. Mesto sa rozhodlo rokovať o predaji 0,3% mestských lesov nezávisle na rokovaniach, ktoré vychádzajú z podnetu spoločnosti Ikea. Predaj časti mestských lesov je reakciou na žiadosť a záujem spoločnosti Fordin, s. r. o. o túto lokalitu. Mesto ho vníma ako celkové rozšírenie ponuky aj pre nových záujemcov z radov investorov. Proces realizácie akejkoľvek investície na tomto území bude náročný. Dnes stojíme na jeho úplnom začiatku, predaj túto možnosť otvoril.

(zdroj: www.cassovia.sk)

Miesto: Kechnec
Predpokladaná denná návštevnosť areálu: 2000
Počet parkovacích miest: 99
Hlavný objekt AQUAPARKU
– Zastavaná plocha: 4,852 m²
– Úžitková plocha: 8,368 m²
Vonkajšie bazény
– Zastavaná plocha: 760 m²
– Úžitková plocha: 760 m²
Hotelový komplex – Hotel***
– Zastavaná plocha: 1,092 m²
– Úžitková plocha: 16,736 m²
Počet izieb: 60
Počet apartmánov: 6
Kapacita ubytovaných hostí: 132
Počet miest v reštaurácií: 250
Celkové náklady: cca 26,5 milliónov € ( 800 milliónov Sk )
Začiatok výstavby: 2009
Ukončenie výstavby: 05.2010
Diskusia o objekte: tu na našom fóre
Ďalšie obrázky: tu v galérii

Hlavným cieľom investičnej činnosti je vytvorenie novej prevádzky rekreačného areálu v obci Kechnec s celoročnou prevádzkou Aquaparku, Wellness centra a kvalitným ubytovaním v hoteli. Z hľadiska architektonického a výtvarného riešenia Aquaparku, Wellness centra a hotelového komplexu sa jedná o jeden funkčný celok s priamym priechodom do Wellness centra a ubytovacích kapacít (Hotel ***) bez nutnosti opustiť areál, prechod tzv. „suchou nohou“. Týmto požiadavkám bude zohľadnená architektonická aj výtvarná stránka architektúry, podmienená konštrukciou a vzhľadom novo navrhovaných objektov.

Výstavba areálu AQUAPARKU bude realizovaná v nezastavanej časti obce, jeho okamžitá kapacita sa predpokladá na 470 návštevníkov. Denná návštevnosť areálu je predpokladaná na 2.000 návštevníkov. Táto kapacita bude dodržaná. Uvažuje sa s celoročnou prevádzkou Aquaparku. Budovanie areálu bude etapované.

(zdroj: www.enviroportal.sk)

Miesto: Čermeľská Cesta
Počet parkovacích miest (I. + III. etapa): 187 (35 + 152)
Počet bytov: 130
Podlahová plocha bytov: 8,426 m²
Plocha pozemku III. etapy: 14,631 m²
Zastavaná plocha I. a III. etapy: 7,339 m²
Zastavaná plocha komunikácie na pozemku navrhovateľa: 1,778 m²
Celkové náklady: cca 20 milliónov € ( 603 milliónov Sk )
Začiatok výstavby: 07.2009
Ukončenie výstavby: 07.2011
Diskusia o objekte: tu na našom fóre
Ďalšie obrázky: tu v galérii

Terasová bytová výstavba Košice – Baránok III. etapa, predstavuje výstavbu obytných budov zväčša v terasovitej výstavbe s variabilitou a pestrosťou zástavby s vyššou kvalitou bývania, s celkovým počtom bytov 104 v rôznej veľkosti rozložených do deviatich stavebných objektov. V rámci lokality bytovej výstavby budú zriadené potrebné parkovacie miesta v rozsahu cca 1,5 parkovacieho státia v garáži na jeden byt, čo predstavuje 152 státí. Spoločne sa v lokalite Baránok navrhujú tri etapy výstavby s celkovým počtom 130 bytov a 187 parkovacích miest. V I. etape je to výstavba 26 bytov s parkovaním zabezpečeným pre 35 automobilov v podzemnej uzatvorenej garáži. V rámci II. etapy sa navrhuje výstavba prístupovej komunikácie.

(zdroj: www.enviroportal.sk)

Memorandum o vzájomnom porozumení so spoločnosťou Cassovia Bio Energy podpísal v uplynulých dňoch primátor mesta Košice František Knapík.

Zámerom spoločnosti Cassovia Bio Energy je v lokalite medzi letiskom a cestou I/50 investovať v Košiciach 30 miliónov eur do výstavby kogeneračnej jednotky s tepelným výkonom 27 MW a elektrickým výkonom 8 MW na báze spaľovania biomasy.

Samospráva deklaruje v memorande záujem o vybudovanie strategického, vysoko účinného zdroja – kogeneračnej jednotky na výrobu elektrickej a tepelnej energie na báze spaľovanie drevnej biomasy.

Predpokladaný začiatok výstavby je október 2009 a spustenie do skúšobnej prevádzky v septembri 2010. Kogenerácia znamená, že spaľovaním biomasy sa súčasne vyrába teplo aj elektrická energia.

„Máme záujem zabezpečovať pre Tepláreň Košice (TEKO) výrobu a dodávku tepla z obnoviteľného zdroja – biomasy (drevnej štiepky), ktorá sčasti nahradí výrobu tepla z uhlia, a tým TEKO dosiahne zníženie produkcie emisií v meste. Zároveň plánujeme zabezpečovať výrobu a dodávku elektrickej energie do distribučnej siete spoločnosti Východoslovenská distribučná, čím posilníme energetický potenciál pre mesto Košice pri realizácii jeho rozvojových aktivít,“ uviedol zástupca investora Igor Gula.

Mesto ďalej deklaruje, že na pozemkoch vo svojom vlastníctve umožní investorovi vybudovanie technickej infraštruktúry a napojenie sa na účelovú komunikáciu. Investor na vlastné náklady zrealizuje výstavbu časti účelovej komunikácie k osade Svetlá Pustá, ktorá bude verejne prístupná.

Zástupcovia spoločnosti Cassovia Bio Energy informovali na nedávnom rokovaní primátora o zabezpečení financovania investície i o dohode s Teplárňou Košice a Východoslovenskou distribučnou o odbere tepelnej a elektrickej energie. Mesto pripravuje zmenu územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice v katastri mestskej časti Barca (rozšírenie priemyselného parku Pereš) pre lokalizáciu kogeneračnej jednotky. Dané územie sa nachádza medzi areálom letiska a cestou I/50. Po ukončenom procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) má v nasledujúcom období prebehnúť územné a stavebné konanie tak, aby výstavba mohla začať na jeseň 2009.

„Sídlime v Klagenfurte, budujeme a prevádzkujeme výlučne kogeneračné jednotky na biomasu. Postavili sme ich už viac ako štyridsať. Okrem Rakúska pôsobíme v Nemecku i ďalších krajinách. Na Slovensku v Bardejove už realizujeme výstavbu podobne veľkej kogeneračnej jednotky. Teraz by sme radi zrealizovali projekt v Košiciach,“ informoval Otto Zechmeister, zástupca rakúskych spolumajiteľov investora.

Prisľúbil, že nákup suroviny pre kogeneračnú jednotku bude prednostne z košických mestských lesov, čím by sa ich hospodárenie malo dlhodobo stabilizovať. „Zostávajúca potreba bude zabezpečená z urbariátov, súkromných i štátnych lesov,“ doplnil Otto Zechmeister.

„Mesto ako partner síce priamo do investície nevstupuje, ale tento projekt považujeme za vhodný a užitočný pre naše prostredie. Prostredníctvom Mestských lesov dokážeme investorovi ponúknuť silný potenciál suroviny,“ reagoval primátor František Knapík.

Kogeneračná jednotka má ročne spotrebovať približne 90-tisíc m³ drevnej štiepky, pilín či kôry. „Mesto a Mestské lesy sa dlhodobo zaoberajú energetickým zhodnotením dreva, preto je zámer investora zaujímavý a vítame ho. Ponúkame investorovi možnosť vykryť jeho výrobnú kapacitu drevom z mestských lesov zhruba v objeme 45- až 55-tisíc m³ ročne,“ vyjadril sa riaditeľ mestskej spoločnosti Mestské lesy Julián Tomaštík.

„V súčasnosti je využitie biomasy ako energetického zdroja preferovanou aktivitou, jednak z pohľadu znižovania energetickej závislosti, ako aj hospodárskej krízy, keď celé lesné hospodárstvo stráca odbyt, navyše januárová plynová kríza to ešte zvýraznila. Využitie biomasy a výroba elektrickej energie je dnes vládnou prioritou,“ povedal Igor Gula.

Podľa neho bude inštalovaný výkon pri výrobe elektrickej energie 8 MW s ročnou dodávkou do siete cca 60-tisíc MWh. Dva inštalované kotly budú mať výkon spolu 27 MW s ročnou výrobou cca 97-tisíc MWh tepla pre primárnu sieť Teplárne Košice s následnou dodávkou pre mestskú spoločnosť Tepelné hospodárstvo.

„Technológia kogeneračnej jednotky je vysoko automatizovaná a má minimálne nároky na obsluhu. Jej realizácia môže mať pozitívny vplyv na zamestnanosť pre miestne stavebné firmy počas výstavby. Priamo prevádzka kogeneračnej jednotky vytvorí šesť a nepriamo pri zabezpečovaní suroviny niekoľko desiatok pracovných miest v mestských, štátnych a súkromných lesoch pri ťažbe a spracovaní biomasy,“ uviedol Igor Gula.

Dodal, že na investícii sa budú podieľať rakúske i slovenské banky. Investor plánuje využiť aj financovanie zo štrukturálnych fondov Európskej únie.

„Verím, že to, čo obaja deklarujeme v memorande, sa úspešne zrealizuje,“ zaželal na záver rokovania s investorom primátor František Knapík.

(zdroj: www.kosice.sk)

Miesto: Sečovská Cesta
Počet parkovacích miest: 172
Počet krytých parkovacích miest: 105
Počet vonkajších parkovacích miest: 67
Veľkosť riešeného územia: cca 3,321 ha
– zastavaná plocha nadzemnými objektami: 6.093 m²
– spevnené plochy /verejné, neverejné/: 9.044 m²
– plocha zelene spolu: 18.075 m²
– z toho – plocha záhrad: 9.751 m²
– plocha verejnej zelene: 8.324 m²
Počet bytových jednotiek v bytových domoch: 96 (3×1 izbový, 49×2 izbový, 40×3 izbový, 4×4 izbový)
Počet rodinných domov: 20 + 2
Počet obyvateľov súboru: 385
Plánovaný počet zamestnancov: 10
Celkové náklady: cca 11,6 milliónov € ( 350 milliónov Sk )
Začiatok výstavby: 08.2009
Ukončenie výstavby: 12.2011
Diskusia o objekte: tu na našom fóre
Ďalšie obrázky: tu v galérii

Účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie obytného súboru pre cca. 385 obyvateľov formou bytových domov, rodinných domov a občianskej vybavenosti na území o ploche cca. 3 ha, so zabezpečením potrebného počtu 172 parkovacích miest. Činnosť bude realizovaná v katastrálnom území Furča, Košice mestská časť Dargovských hrdinov. Dotknuté územie (územie výstavby) sa nachádza v nezastavanom území bývalej záhradkárskej lokality susediacej so Sečovskou Cestou, pod ulicou Dvorkinovou

(zdroj: www.enviroportal.sk)

Útvar hlavného architekta mesta Košice pripravuje nový územný plán. Rozvoj mesta v budúcnosti by sa mal sústrediť najmä okolo rieky Hornád.

KOŠICE. Dodnes platný územný plán bol spracovaný ešte v roku 1976 a od toho času prešiel dvoma zásadnými zmenami. Pri tvorbe nového urbanisti presadzujú filozofiu intenzifikácie územia, ktorá spočíva v zapojení rieky Hornád do urbanistickej koncepcie mesta od jej najsevernejšej po najjužnejšiu časť. Táto zóna mesta sa využívala veľmi extenzívne a dnes je to takzvané hnedé územie bývalej priemyselnej zóny.

Veľký tlak na zmeny

„Prípravu nového územného plánu rozvoja mesta si vyžiadalo časové hľadisko a nová filozofia vo využití územia. V Košiciach je okrem územného plánu mesta viac ako dvadsať platných územných plánov zón. Odhliadnuc od prípravy komplexného materiálu je v súčasnosti veľký tlak developerov na zmeny a doplnky v územno-plánovacej dokumentácii. Je to prirodzené a vždy to bude trvať, pokiaľ budú developeri vyhľadávať voľné pozemky bez nadväznosti na územný plán rozvoja a mesto nebude aktívne vstupovať do sceľovania území a ponúkať ich na zástavbu,“ uviedol hlavný architekt Martin Drahovský.

Na území mesta je vytipovaných v súčasnosti viacero zón, v ktorých sa predpokladá výstavba a rozvoj. Snahou ÚHA je, aby mesto vedelo a mohlo potenciálnym investorom ponúknuť plochy a lokality s preddefinovaným spôsobom využitia v intraviláne mesta.

Rozvojové lokality

ÚHA sa sústreďuje v tomto období na niekoľko rozvojových lokalít, kde sa ráta s bytovou výstavbou, ale aj občianskou vybavenosťou. Najväčší rozvoj v súčasnosti prežívajú Košice v bytovej výstavbe v troch zónach. Je to Kopa I., II. a III. v Myslave, Heringeš vo Vyšnom Opátskom a Ťahanovce IV a V. Developeri majú svoje zámery aj v mestských častiach Krásna nad Hornádom a Barca.

Urbanizácia smerovala na západ a východ

Pôvodná urbanizácia bola smerovaná hlavne na západnú časť, v 80. a 90. rokoch smerovala do východnej časti a obklopila centrálnu zónu okolo rieky Hornád. Tam boli umiestňované priemyselné a rôzne doplňujúce funkcie mesta. Celé územie nevyužíva potenciál, ktorý tam je, a preto bolo potrebné pristúpiť k novej filozofii jeho využitia.

Košice podľa M. Drahovského vymiestnili vodu z centra mesta. Snaha o jej prinávratenie do Mlynského náhonu či malého potôčika na Hlavnú ulicu veľmi zatraktívnili zónu. Voda je fenomén, ktorý je v živote mesta nevyhnutný, absolútne dominantný a pozitívny. Hornád nie je až taký vzdialený od centra, preto sa s intenzifikáciou územia počíta hlavne okolo tejto rieky.

Dopravné napojenie približuje Hornád

„V územnom pláne sú definované hlavné dopravné prepojenia, a to okrem Prešovskej-Sečovskej a a súčasného prepojenia z Furče a Ťahanoviec cez Hlinkovu, je definované prepojenie z Masarykovej smerom na privádzač až na Furču, existuje aj prepojenie v nižšej časti na Jantárovú a ďalšie v hornej časti Ťahanoviec. Podarilo sa nám spolu s riešiteľmi dodržať toto prepojenie, nájsť napojenie na privádzač, a dokonca aj definovať prepojenie vnútri areálu bývalej leteckej školy. Komunikácia Ľavobrežná bola v pôvodnom ÚP vytýčená pozdĺž Hornádu. V súčasnosti schválenej zmene ÚP povedie centrom územia medzi Hornádom a Prešovskou s kvalitným napojením na Masarykovu. Pôvodná komunikácia vytvára možnosti využitia pre peších i cyklistov,“ dodáva architekt.

Čo sa chystá v meste

Ďalšou pripravenou zónou na schválenie je Kopa I., II. a III. v Myslave, kde sa uvažuje s 15-tisícovým osídlením. Prepája dve mestské časti KVP a Myslavu. Aby sa dopravne prepojili bez väčších problémov, bude potrebné riešiť Klimkovičovu ulicu výstavbou novej skvalitnenej komunikácie.

Veľmi potenciálnym rozvojovým územím v severnej časti Košíc v blízkosti Hornádu je lokalita Magnezitárska. Jej rozvoj je viazaný na integrovaný dopravný systém, ktorý bude mať päť terminálov. Jedným z prvých je Sever, lokalizovaný pod Magnezitárskou ulicou. Dopravné napojenie by mohlo smerovať z Americkej triedy, prípadne aj samostatným pripojením na privádzač, čím sa získa priestor na záchytné parkovisko a multifunkčnú zónu. Existovať bude aj prepojenie na druhú stranu Hornádu do rekreačného areálu na Aničke. Riešiť sa musia aj jednotlivé napojenia na križovatky. Do mestského zastupiteľstva by sa tento materiál mal dostať do dvoch-troch mesiacov.

(zdroj: www.cassovia.sk)

AJ STAROSTKE TO PRV PRIŠLO MEGALOMANSKÉ

Poslanci Jazera odklepli zámer, podľa ktorého má v rekreačnej lokalite vyrásť rosiahly komplex vodného parku. Spracovali ho študenti, zatiaľ nie je jasné, koľko bude stáť a kto ho zainvestuje.

KOŠICE. Zámer predložila starostka Anna Jenčová (HZDS), spracovali ho študenti Technickej univerzity Tomáš Vilim a Lucia Vondrášková. Spolupracoval s nimi vedúci oddelenia výstavby miestneho úradu Milan Derfiňák.

Hlavným zámerom je „dynamické využitie územia pre rekreáciu pri zachovaní prírodných daností a zatraktívnenie prostredia plážového kúpaliska s vytvorením možností celoročného prevádzkovania“. Týka sa oploteného územia vo vlastníctve mesta, ktoré má mestská časť v nájme.

„Mesto nám to dalo za účelom zveľadenia. Budovu mesto zatiaľ nevidelo, najprv to bolo predložené do zastupiteľstva,“ uviedla starostka.

Motív kvetu

Pri Jazere má vyrásť členitý trojpodlažný objekt vodného parku v tvare T so 40 ubytovacími miestami. Jeho ústredným motívom je „kvitnúci kvet“, zapracovaný do bazénovej časti a jednotlivých zón. Navrhovaná úprava ráta i s reštauráciou, vodným svetom či vitálnym svetom s wellness službami. Samostatnú časť tvoria vonkajšie bazény a letná záhrada.

Okrem toho zámer rieši stavbu vodnolyžiarskeho klubu a komplex športovísk – viacúčelové športovisko, ihrisko pre plážový volejbal, detské ihrisko a lanové centrum. Celková plocha areálu je naplánovaná na 50-tisíc metrov štvorcových. Objekty v súkromnom vlastníctve majú byť zachované.

Starostke pripadal megalomanský

Problematické je cestné napojenie a parkovanie, ako aj skĺbenie požiadaviek Úradu regionálneho zdravotníctva a orgánov ochrany prírody. Ráta sa s rozšírením komunikácie Baltická o jeden pruh.

Zatiaľ sa nevie, kto tento projekt zaplatí: „Ťažko hovoriť, koľko to bude stáť a kto to bude financovať,“ uviedla Jenčová. „MČ využije všetky možnosti na podávanie projektov.“

Dodala, že ideálne by bolo, keby mala mestská časť na financovaní 5-percentný podiel a zvyšok by išlo z eurofondov podľa toho, na čo budú zverejnené výzvy. Pripúšťa aj spoluprácu so súkromným investorom.

„V prvom momente mi to pripadalo megalomanské. Ale ideálne je ubytovanie pre jeden autobus, na ktorý je naplánovaná ubytovacia časť,“ zhodnotila starostka. Odhadované náklady sa pohybujú v rozmedzí 3,3 – 5 miliónov € (100 150 miliónov korún).

Opozícia: Chceme podrobnejší projekt

Opoziční poslanci predložili viacero pripomienok. Podľa Jána Forgáča (KDH) nie je predložený materiál projektovým zámerom, len zámerom. Takto bol nakoniec schválený v zastupiteľstve.

„Pýtal som sa spracovateľov materiálu, čo vlastne spracovali. Jednoznačne sa vyjadrili, že štúdiu,“ vysvetlil Forgáč. „Ak sa hovorilo o čerpaní z eurofondov, ani štúdia, ani zámer na to nepostačuje. Musela by to byť minimálne projektová štúdia alebo projektový zámer, ale do takej úrovne to nebolo spracované.“

Aj podľa Bernarda Berbericha (KDH) je potrebná rozsiahlejšia príprava: „My sme ten projekt nechceli odmietnuť ako taký, len sme ho chceli mať podrobnejšie pripravený. Aby sa zbytočne nevynakladali prostriedky na niečo, čo sa potom aj tak bude musieť dorábať,“ povedal Berberich. Poukázal aj na nejasnosti vo financovaní a majetkových pomeroch.

Marián Gáll (SDKÚ) ďalej žiadal prieskum trhu: „Niekto by sa mal spýtať aj ľudí, či to chcú.“
Jozef Mikloš (KDH) navrhol vypustiť z rozpočtu položku pre lanové centrum a riešiť lokalitu komplexne.
Podľa Jenčovej sa však ihriská môžu robiť aj nezávisle a nevidí dôvod položku vypustiť.

Mlátia prázdnu slamu

Starostka pripomienky opozície označila za „mlátenie prázdnej slamy“, komplex podľa nej treba postaviť.

„Rekreačnú lokalitu je potrebné dať dokopy. Zbytočne to chceli blokovať a hrať sa na slovíčka. Na Jazero chodí veľmi veľa Jazerčanov. Opozícii kole oči, keď sa ľuďom páči, že sa Jazero pohlo a že začína nejako vyzerať. Toto je ich metóda boja, ako zablokovať jeho rozvoj a chcú iným spôsobom použiť peniaze tak, aby neboli viditeľné,“ zhodnotila Jenčová.

(zdroj: www.cassovia.sk)