Ďalšie obrázky: tu v galérii

Útvar hlavného architekta mesta Košice pripravuje nový územný plán. Rozvoj mesta v budúcnosti by sa mal sústrediť najmä okolo rieky Hornád.

KOŠICE. Dodnes platný územný plán bol spracovaný ešte v roku 1976 a od toho času prešiel dvoma zásadnými zmenami. Pri tvorbe nového urbanisti presadzujú filozofiu intenzifikácie územia, ktorá spočíva v zapojení rieky Hornád do urbanistickej koncepcie mesta od jej najsevernejšej po najjužnejšiu časť. Táto zóna mesta sa využívala veľmi extenzívne a dnes je to takzvané hnedé územie bývalej priemyselnej zóny.

Veľký tlak na zmeny

„Prípravu nového územného plánu rozvoja mesta si vyžiadalo časové hľadisko a nová filozofia vo využití územia. V Košiciach je okrem územného plánu mesta viac ako dvadsať platných územných plánov zón. Odhliadnuc od prípravy komplexného materiálu je v súčasnosti veľký tlak developerov na zmeny a doplnky v územno-plánovacej dokumentácii. Je to prirodzené a vždy to bude trvať, pokiaľ budú developeri vyhľadávať voľné pozemky bez nadväznosti na územný plán rozvoja a mesto nebude aktívne vstupovať do sceľovania území a ponúkať ich na zástavbu,“ uviedol hlavný architekt Martin Drahovský.

Na území mesta je vytipovaných v súčasnosti viacero zón, v ktorých sa predpokladá výstavba a rozvoj. Snahou ÚHA je, aby mesto vedelo a mohlo potenciálnym investorom ponúknuť plochy a lokality s preddefinovaným spôsobom využitia v intraviláne mesta.

Rozvojové lokality

ÚHA sa sústreďuje v tomto období na niekoľko rozvojových lokalít, kde sa ráta s bytovou výstavbou, ale aj občianskou vybavenosťou. Najväčší rozvoj v súčasnosti prežívajú Košice v bytovej výstavbe v troch zónach. Je to Kopa I., II. a III. v Myslave, Heringeš vo Vyšnom Opátskom a Ťahanovce IV a V. Developeri majú svoje zámery aj v mestských častiach Krásna nad Hornádom a Barca.

Urbanizácia smerovala na západ a východ

Pôvodná urbanizácia bola smerovaná hlavne na západnú časť, v 80. a 90. rokoch smerovala do východnej časti a obklopila centrálnu zónu okolo rieky Hornád. Tam boli umiestňované priemyselné a rôzne doplňujúce funkcie mesta. Celé územie nevyužíva potenciál, ktorý tam je, a preto bolo potrebné pristúpiť k novej filozofii jeho využitia.

Košice podľa M. Drahovského vymiestnili vodu z centra mesta. Snaha o jej prinávratenie do Mlynského náhonu či malého potôčika na Hlavnú ulicu veľmi zatraktívnili zónu. Voda je fenomén, ktorý je v živote mesta nevyhnutný, absolútne dominantný a pozitívny. Hornád nie je až taký vzdialený od centra, preto sa s intenzifikáciou územia počíta hlavne okolo tejto rieky.

Dopravné napojenie približuje Hornád

„V územnom pláne sú definované hlavné dopravné prepojenia, a to okrem Prešovskej-Sečovskej a a súčasného prepojenia z Furče a Ťahanoviec cez Hlinkovu, je definované prepojenie z Masarykovej smerom na privádzač až na Furču, existuje aj prepojenie v nižšej časti na Jantárovú a ďalšie v hornej časti Ťahanoviec. Podarilo sa nám spolu s riešiteľmi dodržať toto prepojenie, nájsť napojenie na privádzač, a dokonca aj definovať prepojenie vnútri areálu bývalej leteckej školy. Komunikácia Ľavobrežná bola v pôvodnom ÚP vytýčená pozdĺž Hornádu. V súčasnosti schválenej zmene ÚP povedie centrom územia medzi Hornádom a Prešovskou s kvalitným napojením na Masarykovu. Pôvodná komunikácia vytvára možnosti využitia pre peších i cyklistov,“ dodáva architekt.

Čo sa chystá v meste

Ďalšou pripravenou zónou na schválenie je Kopa I., II. a III. v Myslave, kde sa uvažuje s 15-tisícovým osídlením. Prepája dve mestské časti KVP a Myslavu. Aby sa dopravne prepojili bez väčších problémov, bude potrebné riešiť Klimkovičovu ulicu výstavbou novej skvalitnenej komunikácie.

Veľmi potenciálnym rozvojovým územím v severnej časti Košíc v blízkosti Hornádu je lokalita Magnezitárska. Jej rozvoj je viazaný na integrovaný dopravný systém, ktorý bude mať päť terminálov. Jedným z prvých je Sever, lokalizovaný pod Magnezitárskou ulicou. Dopravné napojenie by mohlo smerovať z Americkej triedy, prípadne aj samostatným pripojením na privádzač, čím sa získa priestor na záchytné parkovisko a multifunkčnú zónu. Existovať bude aj prepojenie na druhú stranu Hornádu do rekreačného areálu na Aničke. Riešiť sa musia aj jednotlivé napojenia na križovatky. Do mestského zastupiteľstva by sa tento materiál mal dostať do dvoch-troch mesiacov.

(zdroj: www.cassovia.sk)

Medzi obchodnými centrami, ktoré už v Košiciach stoja alebo sú vo výstavbe, by nemala chýbať ani nábytkárska firma IKEA. Aj keď jej príchod je spochybňovaný a hovorí sa, že stratila o Košice záujem, hlavný architekt mesta Martin Drahovský sa včera vyjadril, že sme nevypadli z hry. Mesto rokuje s týmto švédskym investorom o troch lokalitách, kde by mohol stavať. Ktoré územia im boli ponúknuté, zatiaľ prezradiť nechce.

KOŠICE. Sú to lokality, ktoré majú veľa štvorcových metrov. Keď IKEA pomôže pri riešení niektorých problémov mestu, všetko bude smerovať k tomu, aby bol obchod vzájomne prospešný. Viac sa dozvieme, keď budú rokovania aktívnejšie.

Rozvojové územie Krásna

To je len jeden zo zámerov mesta. Ktorým smerom sa bude uberať do budúcnosti, ukáže nový územný plán, ktorý pripravuje Útvar hlavného architekta. „Pokiaľ nebude spracovaný, máme zadefinované rozvojové územia, kde sa bude v najbližších rokoch stavať. Čo sa týka bytovej výstavby, sú to Ťahanovce, na zmenu územného plánu je pripravené Východné mesto v Krásnej, spracováva sa obytný komplex Kopa Girbeš. V centre mesta je to niekoľko obytných súborov napríklad v okolí Lomenej ulice,“ uviedol hlavný architekt mesta.

Ďalej sú to komerčné centrá Optima s Kikou, celá oblasť Všešportového areálu s futbalovým štadiónom a známa je veľká výstavba na Námestí osloboditeľov (Aupark, hotely). Priemyselné zóny by sa mali koncentrovať do priemyselného parku Pereš, do priestoru Bočiara a smerom na U. S. Steel.

Územný plán o päť rokov

Proces prípravy nového územného plánu by mohol byť podľa Drahovského ukončený v priebehu troch rokov a jeho ďalšie dopracovanie potrvá ešte rok, dva. Zatiaľ platí starý, ktorý sa priebežne dopĺňa a mení.

„Územný plán rieši územie Košíc komplexne. Veľmi dôležité je dopravné riešenie. V blízkosti Košíc sa budú stavať rýchlostné komunikácie a pripraviť je potrebné aj ďalšie, ktoré budú vytvárať určitú sieť. Súčasný systém je dobrý, len ho treba dopracovať a rozvíjať. Problémy s parkovaním by mali v centre mesta vyriešiť parkovacie domy, budovať bude treba záchytné parkoviská a na sídliskách tiež riešiť parkovanie v podzemí,“ načrtol hlavné smery hlavný architekt.

Mrakodrapy zatiaľ nebudú

Útvar hlavného architekta sa chystá aj na reguláciu výšky budov. Spracováva štúdiu, ktorej výsledkom bude regulatív. Hotová má byť do konca roka. Dovtedy developeri, ktorí chcú ťahať svoje stavby do výšky, ich budú musieť prispôsobiť okolitým budovám. Dnes ešte nie je zrejmé, či sa mrakodrapy sústredia do jednej lokality v meste, alebo budú zadefinované body, kde by mohli byť umiestnené, aby nezakrývali panorámu mesta. Nejde len o lokalitu, ale súvisí to aj s ďalšími faktormi. Výškové budovy majú veľkú kapacitu úžitkovej plochy na malom území a koncentruje sa tam aj dopravná záťaž.

Hlavnou filozofiou nového územného plánu je vodný fenomén. Košice chcú architekti vrátiť k Hornádu. V jeho blízkosti chcú vytvoriť nové centrum – stavby, park, zónu oddychu, športu a intenzívne zastavať nábrežie zaujímavými stavbami tak, ako je to v každom európskom meste.

Letné záhrady sa zmenia

Letné záhrady na Hlavnej nadobudnú iný vzhľad ako dosiaľ. Najdôležitejšou podmienkou je, že letnú záhradu môže mať len zariadenie s vchodom z Hlavnej. Ako informoval Drahovský, záhrady musia byť umiestnené čo najbližšie k podniku a nemôžu mať výčapné zariadenia. Musia byť priehľadné a nesmú mať bočné krytie ani vyvýšené pódium, ak tam bude ohrádka, tak maximálne len do výšky pása. Zastrešiť sa môžu len nekrikľavou rozkladacou markízou bez reklamy. Všetky záhradky musia mať viditeľnú informáciu, kde je toaleta. Zriaďovať sa môžu až po skončení Dňa mesta a maximálne do konania košického maratónu.

„Reagovali sme na sťažností ľudí, ktorým prekážalo, že niektoré letné záhrady bránili vo výhľade a vzhľadom de degradovali architektonický výzor Hlavnej ulice. Do niektorých si majitelia zaviedli vodu a odpad zaústili do kanalizácie na odvod dažďovej vody, ktorá sa potom upchávala,“ vysvetlil Drahovský.

Novopovoľované letné záhrady už musia spĺňať podmienky, ostatní prevádzkovatelia, ktorí do letných záhrad investovali nemálo peňazí, sa musia prispôsobiť do roku 2010.

(zdroj: www.korzar.sk)

Miesto: Vyšné Opátske, Južné Nábrežie (v blízkosti rieky Hornád)
Celková zastavaná plocha: 1,620 m²
Plocha administratívnych priestorov: 1,566 m²
Plocha obchodných priestorov: 2,070 m²
Parkovacie miesta: 110
Začiatok výstavby: 09.2008
Ukončenie výstavby: 03.2010
Celkové náklady: 120 miliónov Sk

Snahou investora stavby je vybudovanie polyfunkčného objektu v MČ Košice Vyšné Opátske s nosnou funkciou administratívnej prevádzky, vrátane doplnkových služieb a obchodov. Stavenisko sa nachádza v blízkosti rieky Hornád s napojením na štvorprúdovú komunikáciu-vonkajší mestský okruh.

Samotný Polyfunkčný objekt II má 3 nadzemné podlažia a jedno podzemné podlažie. Okrem parkovania v samotnom objekte je navrhnuté parkovisko na vonkajšom priestore s minimálne 60 parkovacími miestami.

(zdroj: www.enviroportal.sk)

Miesto: Vyšné Opátske, Južné Nábrežie (v blízkosti rieky Hornád)
Celková zastavaná plocha: 2,272 m²
Plocha administratívnych priestorov: 5,135 m²
Plocha obchodných priestorov: 2,072 m²
Plocha skladovacích priestorov: 237 m²
Parkovacie miesta: 154
Začiatok výstavby: 06.2008
Ukončenie výstavby: 12.2009
Celkové náklady: 400 miliónov Sk

Nová budova bude tvoriť optický a hygienický filter medzi komunikáciou obsluhujúcou územie, parkovacími plochami a vychádza z požiadaviek na nenásilné začlenenie objektov do kontextu prostredia. Takisto sa odvíja od požiadaviek na funkčné prepojenie jednotlivých prevádzok a možnosti jednoduchej obsluhy objektu. Architektonický výraz objektu bude jednoduchý, podriadený účelu a funkcii podľa požiadaviek stavebníka a so zohľadnením charakteru budúcej výstavby v okolí. Vhodný výber stavebných materiálov s prihliadnutím na detail v architektúre, ako aj farebné pojednanie sú predpokladom jednoduchej, tvarovo čistej architektúry vhodne zakompovanej do tejto zóny.

Samotný polyfunkčný objekt má 8 nadzemných podlaží a dve podzemné podlažia. Okrem parkovania v samotnom objekte je navrhnuté parkovisko na vonkajšom priestore s minimálne 67 parkovacími miestami.

(zdroj: www.enviroportal.sk)

Vytvoriť pre Košičanov príjemné prostredie namiesto industriálnej „stoky“ v časti Hornádu a zmeniť zlú situáciu s kanoistikou na divokej vode v meste chcú členovia občianskeho Združenia vodáckych klubov Košíc (ZVKKE).

KOŠICE. Od ťahanovského splavu pri kúpalisku Ryba po most na Rampovej ulici v Džungli chcú vybudovať vodácky komplex. Mal by mať 3 časti, dĺžku asi 1000 metrov. Financovanie predpokladajú z viacerých zdrojov. Košický samosprávny kraj (KSK) ráta v Koncepcii rozvoja športu so 7 miliónmi Sk, vodáci aj s podporou mesta a sponzorov.

Pre profíkov i verejnosť

Hornád by teda slúžil rozvoju kanoistiky na profesionálnej i rekreačnej úrovni. „Chceme tak prispieť k rozšíreniu možností na aktívne využitie voľného času Košičanov, zvlášť detí a mládeže,“ povedal nám Anton Čižmárik, predseda Komisie športu Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode. „Pre aktívnych športovcov by sa výrazne zlepšili tréningové podmienky, verejnosť by mohla využívať atraktívnu športovo-rekreačnú časť mesta aj na vodné rodeo či rafting.“

Podľa Gustáva Straku, predsedu ZVKKE, predbežné kladné stanoviská k projektu už dostali z Útvaru hlavného architekta mesta Košice, Úradu životného prostredia, Povodia Hornádu a Bodvy, magistrátu, KSK i mestskej časti Džungľa.

„Vodný slalom má na Slovensku dlhú tradíciu,“ zdôraznil G. Straka. „Za obdobie samostatnej SR je naším najúspešnejším olympijským športom. Na kvalitné výsledky však treba silné zázemie a podmienky na plnohodnotné trénovanie a preteky.“

V meste pôsobí momentálne šesť vodáckych klubov. ktoré pripravujú svojich zverencov. Vzhľadom na nepriaznivé podmienky pre rozvoj tohto športu však zverencov pripravujú iba do nevysokej úrovne. „Košice, ako druhé najväčšie mesto na Slovensku nemajú zariadenie, umožňujúce rozvoj vodného slalomu,“ doplnil svojich kolegov Branko Bugorčík. „Najbližšia vhodná trať sa nachádza až v Liptovskom Mikuláši 200 kilometrov od Košíc.“

(zdroj: www.korzar.sk)