Útvar hlavného architekta mesta Košice pripravuje nový územný plán. Rozvoj mesta v budúcnosti by sa mal sústrediť najmä okolo rieky Hornád.

KOŠICE. Dodnes platný územný plán bol spracovaný ešte v roku 1976 a od toho času prešiel dvoma zásadnými zmenami. Pri tvorbe nového urbanisti presadzujú filozofiu intenzifikácie územia, ktorá spočíva v zapojení rieky Hornád do urbanistickej koncepcie mesta od jej najsevernejšej po najjužnejšiu časť. Táto zóna mesta sa využívala veľmi extenzívne a dnes je to takzvané hnedé územie bývalej priemyselnej zóny.

Veľký tlak na zmeny

„Prípravu nového územného plánu rozvoja mesta si vyžiadalo časové hľadisko a nová filozofia vo využití územia. V Košiciach je okrem územného plánu mesta viac ako dvadsať platných územných plánov zón. Odhliadnuc od prípravy komplexného materiálu je v súčasnosti veľký tlak developerov na zmeny a doplnky v územno-plánovacej dokumentácii. Je to prirodzené a vždy to bude trvať, pokiaľ budú developeri vyhľadávať voľné pozemky bez nadväznosti na územný plán rozvoja a mesto nebude aktívne vstupovať do sceľovania území a ponúkať ich na zástavbu,“ uviedol hlavný architekt Martin Drahovský.

Na území mesta je vytipovaných v súčasnosti viacero zón, v ktorých sa predpokladá výstavba a rozvoj. Snahou ÚHA je, aby mesto vedelo a mohlo potenciálnym investorom ponúknuť plochy a lokality s preddefinovaným spôsobom využitia v intraviláne mesta.

Rozvojové lokality

ÚHA sa sústreďuje v tomto období na niekoľko rozvojových lokalít, kde sa ráta s bytovou výstavbou, ale aj občianskou vybavenosťou. Najväčší rozvoj v súčasnosti prežívajú Košice v bytovej výstavbe v troch zónach. Je to Kopa I., II. a III. v Myslave, Heringeš vo Vyšnom Opátskom a Ťahanovce IV a V. Developeri majú svoje zámery aj v mestských častiach Krásna nad Hornádom a Barca.

Urbanizácia smerovala na západ a východ

Pôvodná urbanizácia bola smerovaná hlavne na západnú časť, v 80. a 90. rokoch smerovala do východnej časti a obklopila centrálnu zónu okolo rieky Hornád. Tam boli umiestňované priemyselné a rôzne doplňujúce funkcie mesta. Celé územie nevyužíva potenciál, ktorý tam je, a preto bolo potrebné pristúpiť k novej filozofii jeho využitia.

Košice podľa M. Drahovského vymiestnili vodu z centra mesta. Snaha o jej prinávratenie do Mlynského náhonu či malého potôčika na Hlavnú ulicu veľmi zatraktívnili zónu. Voda je fenomén, ktorý je v živote mesta nevyhnutný, absolútne dominantný a pozitívny. Hornád nie je až taký vzdialený od centra, preto sa s intenzifikáciou územia počíta hlavne okolo tejto rieky.

Dopravné napojenie približuje Hornád

„V územnom pláne sú definované hlavné dopravné prepojenia, a to okrem Prešovskej-Sečovskej a a súčasného prepojenia z Furče a Ťahanoviec cez Hlinkovu, je definované prepojenie z Masarykovej smerom na privádzač až na Furču, existuje aj prepojenie v nižšej časti na Jantárovú a ďalšie v hornej časti Ťahanoviec. Podarilo sa nám spolu s riešiteľmi dodržať toto prepojenie, nájsť napojenie na privádzač, a dokonca aj definovať prepojenie vnútri areálu bývalej leteckej školy. Komunikácia Ľavobrežná bola v pôvodnom ÚP vytýčená pozdĺž Hornádu. V súčasnosti schválenej zmene ÚP povedie centrom územia medzi Hornádom a Prešovskou s kvalitným napojením na Masarykovu. Pôvodná komunikácia vytvára možnosti využitia pre peších i cyklistov,“ dodáva architekt.

Čo sa chystá v meste

Ďalšou pripravenou zónou na schválenie je Kopa I., II. a III. v Myslave, kde sa uvažuje s 15-tisícovým osídlením. Prepája dve mestské časti KVP a Myslavu. Aby sa dopravne prepojili bez väčších problémov, bude potrebné riešiť Klimkovičovu ulicu výstavbou novej skvalitnenej komunikácie.

Veľmi potenciálnym rozvojovým územím v severnej časti Košíc v blízkosti Hornádu je lokalita Magnezitárska. Jej rozvoj je viazaný na integrovaný dopravný systém, ktorý bude mať päť terminálov. Jedným z prvých je Sever, lokalizovaný pod Magnezitárskou ulicou. Dopravné napojenie by mohlo smerovať z Americkej triedy, prípadne aj samostatným pripojením na privádzač, čím sa získa priestor na záchytné parkovisko a multifunkčnú zónu. Existovať bude aj prepojenie na druhú stranu Hornádu do rekreačného areálu na Aničke. Riešiť sa musia aj jednotlivé napojenia na križovatky. Do mestského zastupiteľstva by sa tento materiál mal dostať do dvoch-troch mesiacov.

(zdroj: www.cassovia.sk)

AJ STAROSTKE TO PRV PRIŠLO MEGALOMANSKÉ

Poslanci Jazera odklepli zámer, podľa ktorého má v rekreačnej lokalite vyrásť rosiahly komplex vodného parku. Spracovali ho študenti, zatiaľ nie je jasné, koľko bude stáť a kto ho zainvestuje.

KOŠICE. Zámer predložila starostka Anna Jenčová (HZDS), spracovali ho študenti Technickej univerzity Tomáš Vilim a Lucia Vondrášková. Spolupracoval s nimi vedúci oddelenia výstavby miestneho úradu Milan Derfiňák.

Hlavným zámerom je „dynamické využitie územia pre rekreáciu pri zachovaní prírodných daností a zatraktívnenie prostredia plážového kúpaliska s vytvorením možností celoročného prevádzkovania“. Týka sa oploteného územia vo vlastníctve mesta, ktoré má mestská časť v nájme.

„Mesto nám to dalo za účelom zveľadenia. Budovu mesto zatiaľ nevidelo, najprv to bolo predložené do zastupiteľstva,“ uviedla starostka.

Motív kvetu

Pri Jazere má vyrásť členitý trojpodlažný objekt vodného parku v tvare T so 40 ubytovacími miestami. Jeho ústredným motívom je „kvitnúci kvet“, zapracovaný do bazénovej časti a jednotlivých zón. Navrhovaná úprava ráta i s reštauráciou, vodným svetom či vitálnym svetom s wellness službami. Samostatnú časť tvoria vonkajšie bazény a letná záhrada.

Okrem toho zámer rieši stavbu vodnolyžiarskeho klubu a komplex športovísk – viacúčelové športovisko, ihrisko pre plážový volejbal, detské ihrisko a lanové centrum. Celková plocha areálu je naplánovaná na 50-tisíc metrov štvorcových. Objekty v súkromnom vlastníctve majú byť zachované.

Starostke pripadal megalomanský

Problematické je cestné napojenie a parkovanie, ako aj skĺbenie požiadaviek Úradu regionálneho zdravotníctva a orgánov ochrany prírody. Ráta sa s rozšírením komunikácie Baltická o jeden pruh.

Zatiaľ sa nevie, kto tento projekt zaplatí: „Ťažko hovoriť, koľko to bude stáť a kto to bude financovať,“ uviedla Jenčová. „MČ využije všetky možnosti na podávanie projektov.“

Dodala, že ideálne by bolo, keby mala mestská časť na financovaní 5-percentný podiel a zvyšok by išlo z eurofondov podľa toho, na čo budú zverejnené výzvy. Pripúšťa aj spoluprácu so súkromným investorom.

„V prvom momente mi to pripadalo megalomanské. Ale ideálne je ubytovanie pre jeden autobus, na ktorý je naplánovaná ubytovacia časť,“ zhodnotila starostka. Odhadované náklady sa pohybujú v rozmedzí 3,3 – 5 miliónov € (100 150 miliónov korún).

Opozícia: Chceme podrobnejší projekt

Opoziční poslanci predložili viacero pripomienok. Podľa Jána Forgáča (KDH) nie je predložený materiál projektovým zámerom, len zámerom. Takto bol nakoniec schválený v zastupiteľstve.

„Pýtal som sa spracovateľov materiálu, čo vlastne spracovali. Jednoznačne sa vyjadrili, že štúdiu,“ vysvetlil Forgáč. „Ak sa hovorilo o čerpaní z eurofondov, ani štúdia, ani zámer na to nepostačuje. Musela by to byť minimálne projektová štúdia alebo projektový zámer, ale do takej úrovne to nebolo spracované.“

Aj podľa Bernarda Berbericha (KDH) je potrebná rozsiahlejšia príprava: „My sme ten projekt nechceli odmietnuť ako taký, len sme ho chceli mať podrobnejšie pripravený. Aby sa zbytočne nevynakladali prostriedky na niečo, čo sa potom aj tak bude musieť dorábať,“ povedal Berberich. Poukázal aj na nejasnosti vo financovaní a majetkových pomeroch.

Marián Gáll (SDKÚ) ďalej žiadal prieskum trhu: „Niekto by sa mal spýtať aj ľudí, či to chcú.“
Jozef Mikloš (KDH) navrhol vypustiť z rozpočtu položku pre lanové centrum a riešiť lokalitu komplexne.
Podľa Jenčovej sa však ihriská môžu robiť aj nezávisle a nevidí dôvod položku vypustiť.

Mlátia prázdnu slamu

Starostka pripomienky opozície označila za „mlátenie prázdnej slamy“, komplex podľa nej treba postaviť.

„Rekreačnú lokalitu je potrebné dať dokopy. Zbytočne to chceli blokovať a hrať sa na slovíčka. Na Jazero chodí veľmi veľa Jazerčanov. Opozícii kole oči, keď sa ľuďom páči, že sa Jazero pohlo a že začína nejako vyzerať. Toto je ich metóda boja, ako zablokovať jeho rozvoj a chcú iným spôsobom použiť peniaze tak, aby neboli viditeľné,“ zhodnotila Jenčová.

(zdroj: www.cassovia.sk)

KOŠICKÝ FUTBALOVÝ KLENOT BY MAL BYŤ HOTOVÝ V LETE 2011

Skeptici už nad výstavbou nového futbalového stánku v Košiciach lámali palicu. Vraj je okolo neho veľké ticho, navyše do toho prišla ekonomická kríza. Investor projektu Košické futbalové & multifunkčné centrum, a. s. (40% vlastní MFK, 60 % E SIDE DEVELOPMENT LIMITED), však usilovne postupoval podľa časového harmonogramu. Zadal projekt, realizoval jeho architektonické riešenie a na svete je už aj ukončené výberové konanie na generálneho dodávateľa.

Na rade ÚHA

V týchto dňoch zaberá najviac času finančné zaistenie projektu a dokumentácie pre územné rozhodnutia. Pred rokom po schválení akcionárskej dohody prezident MFK Košice Blažej Podolák povedal: „Dá sa povedať, že už nič nestojí v ceste výstavbe futbalového štadióna.“ Čo je nové po roku? „Stále niečo stojí v ceste. Samozrejme, najväčšie obavy sú z finančnej krízy, ktorá na Slovensku ešte len naberie obrátky. Rok 2009 bude naozaj veľmi ťažký. My však postupujeme podľa harmonogramu. Pripravili sme podklady tak, aby sme mohli do banky prezentovať náš projekt. Rovnako nás čaká ešte návšteva Útvaru hlavného architekta, kde si chceme prejsť a odsúhlasiť všetky časti projektu. Prípadne zakomponovať nejaké zmeny alebo požiadavky, ktoré by vzniesol ÚHA. Veľkosť a kapacita štadióna by už mali zostať v tej podobe, v akej sú. Možno, že sa ešte zmení farebnosť. Zmeny však budú len minimálne a skôr kozmetické,“ povedal Blažej Podolák.

Ide o štandardný štvorhviezdičkový štadión. Všetky miesta budú na sedenie a všetky zastrešené. „Pracujeme na prípravách výstavby štadióna, rokujeme s bankami i so Slovenským futbalovým zväzom. Chceme, aby projekty, stavebné povolenia a iné veci sme mali odsúhlasené do jesene tohto roka. Radi by sme dodržali časový harmonogram. Či sa dovtedy kríza zmierni, alebo sa začiatok výstavby posunie, to už ide mimo nás a momentálne nik nevie zaručiť, čo bude o pol roka alebo o rok,“ poznamenal Blažej Podolák.

Náklady okolo 28 mil. €

„Keďže sa už uskutočnili výberové konania, dnes už vieme povedať, že generálnym dodávateľom bude firma HOCHTIEF CZ, a. s. Štadión bude mať celkovú kapacitu okolo 19 300 miest a náklady na jeho výstavbu by mali byť okolo 28 miliónov eur,“ vysvetlil Peter Lorko, predseda predstavenstva spoločnosti Košické futbalové & multifunkčné centrum, a. s., ktorá je investorom projektu. Košičania nemali žiadne podmienky, ktoré by chceli zakomponovať do projektu štadióna. Naopak, tým, že pomaly začala štartovať ekonomická kríza, od niektorých plánov upustili. V grafickom projekte celého centra je aj hotel trojuholníkového tvaru, či parkovací dom, ktorý by mal stáť pri hale Cassosport. „Chceme sa sústrediť vyložene na futbalový štadión a plochy, ktoré budú v útrobách hľadiska. Nateraz sme od výstavby hotela či parkovacieho domu upustili. Vedľa Cassosportu je dostatok miesta na normálne parkovisko. Hotel je zatiaľ v pozícii, že ak by boli financie, tak by sme ho postavil zvlášť ako samostatnú stavbu. Ide nám o to, aby sme ušetrili peniaze. Rozpočet je stanovený na približne 750 miliónov Kč. Túto sumu garantoval aj dodávateľ a nesmie ju prekročiť.“ Zmluva o diele s generálnym dodávateľom bude podpísaná hneď, ako Útvar hlavného architekta odsúhlasí všetky body projektu a budú pripravené podklady na územné rozhodnutie. Do konca mája by malo byť na svete stanovisko o financovaní projektu (v hre je jedna rakúska banka). Ak tak bude, bagre by sa mali zahryznúť do pôdy na jeseň tohto roku.

Šikmá strecha

Samotný štadión bude stáť pred halou Cassosport, resp. cez štvorprúdovku oproti NAY elektrodomu. Tréningové plochy by sa mali nachádzať na mieste súčasného Blšáku. Hoci to možno na prvý pohľad nevyzerá, zaujímavosťou košického štadióna je fakt, že strecha nebude po celej ploche rovná, ale bude sa zvažovať. Najvyššia strana strechy pred Cassosportom (na tejto strane bude aj všetkých 69 presklenných VIP boxov) bude smerom k hotelu klesať o niekoľko metrov. „Je to kvôli náletovej zóne košického letiska,“ dodal P. Lorko.

(zdroj: www.cassovia.sk)

Miesto: Hraničná ul.
Kapacita reštaurácie: 60 osôb
Kapacita administratívy: 130 osôb
Kapacita obchodných priestorov: 60 osôb
Celková kapacita objektu: 250 osôb
Celková zastavaná plocha: 1,726 m²
Celková úžitková plocha administratívy: 4,686 m²
Úžitková plocha obchodu a služieb: 2,850 m²
Úžitková plocha objektu: 9,180 m²
Plocha reštauračných priestorov: 267 m²
Plocha verejných komunikácií: 906 m²
Potrebný počet odstavných a parkovacích stojísk: 79
Navrhovaný počet odstavných a parkovacích stojísk: 95
Celkové náklady: cca 13,3 milliónov € ( 400 milliónov Sk )
Začiatok výstavby: 09.2009
Ukončenie výstavby: 12.2010
Diskusia o objekte: tu na našom fóre
Ďalšie obrázky: tu v galérii

Samotný polyfunkčný objekt má 8 nadzemných podlaží a jedno podzemné podlažie. Okrem parkovania v samotnom objekte (50) je navrhnuté parkovisko na vonkajšom priestore s minimálne 29 parkovacími miestami, celkove 79 parkovacích miest.

(zdroj: www.enviroportal.sk)

(SITA) – V košickej mestskej časti Šaca zrejme vyrastie kogeneračný paroplynový cyklus za približne 500 mil. eur. Plánuje ho postaviť spoločnosť KPPC, a.s. Ako vyplýva z investičného zámeru, ktorý spoločnosť už predložila na posúdenie vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assessment – EIA), kogeneračný paroplynový cyklus, ktorý bude slúžiť na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla, by mal mať výkon 880 megawattov (MW). Ročne by mal paroplynový cyklus, ktorý chce spoločnosť postaviť v priemyselnom parku Bočiar, vyrobiť od 3,4 tisíc gigawatthodín (GWh) do 4,5 tisíc GWh elektrickej energie, podľa toho pre aký variant sa investor rozhodne.

S výstavbou nového energetického zdroja plánuje investor začať v apríli roku 2012. Jeho výstavba by pritom mala byť podľa predloženého zámeru ukončená o dva roky neskôr. Investor predpokladá, že na výstavbu paroplynového cyklu bude potrebných 900 pracovníkov, pričom samotná prevádzka si vyžiada vznik 21 nových pracovných miest. Základom kogeneračného paroplynového cyklu budú spaľovacie turbíny, v ktorých sa bude spaľovať zemný plyn zmiešaný so vzduchom.

„Z prognóz budúceho vývoja Slovenska sa deficit elektrickej energie začne prejavovať už v rokoch 2012 až 2013. Dopyt po elektrickej energii rastie. Vývoj regulácie emisií oxidu uhličitého a riziká spojené s prevádzkou elektrární s vysokým podielom zdrojov emitujúcich oxid uhličitý viedli k rozhodnutiu navrhnúť moderné a prevádzkovo flexibilné zariadenie veľkého výkonu na zemný plyn,“ zdôvodňuje svoj plán v investičnom zámere spoločnosť. Akciová spoločnosť KPPC, so sídlom v Košiciach, vznikla podľa výpisu z Obchodného registra SR v októbri minulého roka. Základné imanie spoločnosti predstavuje 25 tisíc eur.

V Košiciach plánuje výstavbu paroplynového cyklu aj spoločnosť Tepláreň Košice, a.s. Podľa minuloročných informácií zverejnených v Európskom vestníku verejného obstarávania predpokladaná hodnota zákazky bez dane z pridanej hodnoty je 90 mil. eur. Paroplynový cyklus košickej teplárne by mal mať celkový elektrický výkon približne 125 MW a mal by pozostávať z dvoch plynových turbín so spalinovými kotlami a jednej odberovo-kondenzačnej parnej turbíny s vyvedením tepelného výkonu do horúcovodnej primárnej siete centrálneho zásobovania teplom.

Na východe Slovenska chcú postaviť paroplyn aj Slovenské elektrárne, a.s. (SE). V Elektrárni Vojany by mali SE vybudovať paroplynový cyklus s výkonom zhruba 400 MW. Výšku investície do výstavby paroplynu elektrárne zatiaľ nespresnili. Člen predstavenstva SE Jaroslav Míl však vlani uviedol, že do tepelnej elektrárne vo Vojanoch plánujú SE celkovo investovať zruba 265,551 mil. eur.

(zdroj: www.cassovia.sk)

Ďalšie obrázky: tu v galérii

Zhodnotiť ročne približne 90 000 kubických metrov (m3) drevnej štiepky umožní biotepláreň, výstavbu ktorej pripravuje v Košiciach prešovská holdingová spoločnosť R GES prostredníctvom svojej košickej dcérskej spoločnosti Cassovia Bio Energy.

PREŠOV, KOŠICE. Konateľ R GES Igor Gula uviedol, že pôjde o finančne náročnú investíciu na úrovni približne 30 miliónov eur (903,78 milióna Sk), na ktorej sa budú podieľať rakúske banky a dodávatelia technológií. Investor využije aj štrukturálne fondy prostredníctvom výzvy Ministerstva hospodárstva (MH) SR – prioritná os energetika.

„Sú to v súčasnosti silne preferované aktivity aj pod vplyvom plynovej a hospodárskej krízy, keď fabriky i celé lesné hospodárstvo strácajú odbyt. Využitie biomasy je dnes prioritou číslo jeden a projekt je výsostne aktuálny,“ povedal Gula.

Dohoda s mestom Košice

Konateľ spresnil, že významným posunom v príprave a realizácii investície bola dohoda s mestom Košice o umiestnení kogeneračnej jednotky, ktorou je možné dosiahnuť až 95-percentné energetické zhodnotenie biomasy. Teraz sa uskutočňujú kroky na to, aby v lete získali stavebné povolenie. Financie zo štrukturálnych fondov chce investor využiť cielene na technológie.

Podľa Gulu bude inštalovaný výkon pri výrobe elektrickej energie 8 MW s ročnou dodávkou do siete 60 000 MWh. Dva inštalované kotly budú mať výkon spolu 27 MW s ročnou výrobou 97 230 MWh tepla pre primárnu sieť Teplárne Košice (TEKO). Ak MH SR potvrdí dotácie na projekt, možno podľa Gulu očakávať spustenie bioteplárne do skúšobnej prevádzky na jeseň budúceho roka.

(zdroj: www.cassovia.sk)

Miesto: Výhonská ul.
Celková plocha: 1088 m2 ( byty + terasy + garáže )
Celková úžitková plocha: 946 m2 ( byty + terasy )
Celková plocha bytov: 640 m2
Bytové jednotky: 6
Počet garáži: 8
Počet parkovacích miest: 4
Zaciatok výstavby: 10.2008
Ukoncenie výstavby: 12.2009
Celkové náklady: 800 000 € ( cca 24,1 milliónov Sk )
Diskusia o objekte: tu na našom fóre
Ďalšie obrázky: tu v galérii

Objekt je vzdialený 5 km od Košíc, je situovaný v bezprostrednej blízkosti lyžiarskeho areálu so zaujímavým výhľadom na údolie.

V juhovýchodnom svahu bude umiestnený objekt pozostávajúci zo samostatných bytov na 3 podlažiach. Súčasťou objektu je 8 garáží, 4 garážové státia ako aj terasy k jednotlivým bytom. V cene bytov je zahrnutý aj spoločný oplotený 20 árový pozemok s príslušenstvom.

(zdroj: www.eyereal.sk)

Miesto: Alejová ul.
Čistá prenajímateľná plocha: 21,000 m²
Ukončenie výstavby: 2Q.2010
Diskusia o objekte: tu na našom fóre
Ďalšie obrázky: tu v galérii

Projekt predstavuje rozšírenie existujúceho obchodného centra Cassovia. Objekt nákupného centra predstavuje jednopodlažnú budovu s vonkajším parkovaním. Obchodné centrum Cassovia má silnú vizibilitu a vynikajúcu dostupnosť z hlavnej cesty.

(zdroj: www.spillerfarmer.sk)

Miesto: Moldavská ul.
Počet parkovacích miest: 80
Celková úžitková plocha: 11,105 m²
Úžitková plocha využívaná pre administratívu: 4,837 m²
Celkové náklady: cca 13,3 milliónov € ( 400 milliónov Sk )
Začiatok výstavby: 03.2008
Ukončenie výstavby: 4Q.2010
Diskusia o objekte: tu na našom fóre
Ďalšie obrázky: tu v galérii

Zámerom je postaviť podnikateľské centrum – 10.podlažnú budovu pre predpokladaný počet 170 administratívnych pracovníkov. Navštevníci centra budú môcť využiť poskytované služby na 1.nadzemnom podlaží a to:kaviareň, reštauráciu a obchodné služby, na druhom – siedmom podlaží budú kancelárske priestory s potrebným zázemím, na ôsmom a deviatom podlaží ubytovanie hotelového charakteru (podlaží – 2 apartmány so 4 lôžkami, 13 dvojlôžkových izieb a 2 luxus.apartmány s kapacitou 8 lôžok, t.j.spolu 38 lôžok). Objekt s príslušnou technickou infraštruktúrou, bude v súlade so všetkými platnými normami spĺňať nadštandardné kritéria pre ubytovacie a kancelárske služby obyvateľstvu.

V rámci tohto centra sú navrhnuté parkovacie plochy na pozemku investora s kapacitou 47 parkovacích miest na teréne pred objektom a podzemné parkovacie miesta s počtom 33 miest. Prostredie centra dotvoria vhodne zvolené sadové úpravy s vzrastlou zeleňou, a na 9. podlaží bude aj zatrávnená terasa. Navrhovaná stavba svojou činnosťou vytvorí 59 pracovných miest v rámci mestskej časti Košice – Juh. Navrhovaná stavba dotvorí priestor administratívnych budov tejto lokality, na ulici Moldavská cesta.

(zdroj: www.enviroportal.sk, www.bcmoldavska.sk)