Prístavba Galérie na Terase, hotel Hilton či polyfunkčný komplex pri Jakabovom paláci. Tieto tri budovy pribudli mestu za posledné dva roky. Okrem toho ich spájajú kontroverzné reakcie obyvateľov. Renomovaní architekti sa zhodli: Najhorším je Hilton!

KOŠICE. Antiarchitektúra, monštrá, nevkus. Aj tieto slová skloňujú Košičania pri pohľade na novostavby v meste.

„To, čo vyrastá k Košiciach, sú hrozné škatule bez estetických prvkov, s katastrofálnym dizajnom. Košice vyzerajú ako mesto s plechovými hangármi a nie mesto európskeho významu,“ hovorí jeden z názorov Košičanov.

Kritiku na novostavby v meste vníma aj šéf útvaru hlavného architekta (ÚHA) mesta Martin Drahovský. Tvrdí, že vplyv ÚHA je obmedzený.

Hilton

Najkontroverznejšie reakcie vyvoláva prestavba hotela Hilton. „Prestavba mala veľké šance riešiť celú obytnú časť trochu ináč a zakomponovať viac do mesta. U občanov vyvoláva veľkú otázku farebnosť. Tá bola pripomienkovaná aj nami, no odpoveďou bolo, že ide o identitu korporácie Hilton,“ hovorí hlavný architekt, podľa ktorého svetlejšia fasáda by túto stavbu viac vyzdvihla.

Na architektúre sa mi páči, že odráža úroveň spoločnosti, ktorá ju vytvára, odráža naše schopnosti v Košiciach. Z tohto pohľadu sa tu stavajú aj pekné domy, oproti Bratislave je pomer postavených a vkusných priaznivý. V hlavnom meste bol vývoj príliš hektický, u nás možno príliš pomalý,“ myslí si zástupca hlavného architekta Martin Jerguš.

Za príjemné nové budovy považuje knižnicu Technickej univerzity, hotel Yasmin, Cassovar, súkromnú polikliniku na KVP a dva obchodné domy (Optima a Asko).

Za najhoršiu budovu, ktorá mestu pribudla, označil rovnako ako jeho šéf budovu hotela Hilton. „Je to zlé, prestavba bývalého Slovana je nevyužitá šanca. Zvnútra je síce pekná, no zvonku zvýraznila negatíva, a to tým, že sa zmenila proporcia, rozšírila sa podnož stavby a časť cenného územia sa zabrala nadzemnou parkovacou garážou.“

Dostavba Galérie

Často kritizovanou je prístavba OC Galérie na Terase. Podľa niektorých vrchol nevkusu, ktorý nespĺňa základné kritériá dizajnu. Výhrady k nej má aj Drahovský. „Mala mať určitú terasovitú zástavbu, vnútorne väčšie átrium, no objekt sa skryl za svoj fasádny plášť. Pôvodní architekti sa to snažili riešiť, ale developer zadal projekt inej architektonickej kancelárii.“

Inak by chcel budovu vidieť aj starosta Západu Pavol Mutafov (Smer). „Myslím si, že to nie je najšťastnejšie riešenie. Vedel by som si predstaviť iný projekt, možno ľahšiu konštrukciu, viac skla.“

Podľa Drahovského by bolo riešením posilniť kompetencie ÚHA a to úpravou zákona. „Mali by sme mať silnejšie slovo v územnom plánovaní aj vo výzore stavieb. Ak nechceme aby sa tu stavali nepekné budovy, treba nájsť autoritu, ktorá ich bude eliminovať.“

(zdroj: korzar.sme.sk)

Výstavba Auparku v Košiciach sa časovo zosúladila s archeologickým prieskumom bez vplyvu na včasné dokončenie projektu.

Spoločnosť HB Reavis Slovakia, investor Auparku Košice oznámila už vo februári tohto roka, že pri výkopových prácach na Námestí osloboditeľov boli podľa očakávaní objavené pozostatky kamenných múrov. V týchto dňoch sa skončila terénna časť podrobného archeologického prieskumu pod dohľadom Krajského pamiatkového úradu Košice. Zistenia archeologického tímu potvrdzujú, že ide o fragment základov novovekej stavby vojenského opevnenia – košickej citadely. Táto bola v 17. storočí súčasťou protitureckého systému opevnení. Výskum zachytil líca a časť boku bastiónu, ktorý bol kedysi nazvaný „Leopold“.

„Sme radi, že sa nám pri stavebných prácach podarilo odkryť časť histórie mesta. Od prvého dňa po náleze poskytujeme spolu s mestom Košice podporu celému archeologickému tímu i Pamiatkovému úradu a stotožňujeme sa s jeho odporúčaním zachovať tento historický artefakt pre budúce generácie. Odborníci pripúšťajú dočasný transfer nálezu pre účely stavebných prác. Následne žiadajú zachovať hmotnú podstatu nálezu „in situ“ v jej súčasnom umiestnení tak, aby bol prístupný a zrozumiteľný širokej verejnosti. Sme presvedčení, že tento historický prvok ešte viac zvýši atraktivitu centra Aupark pre verejnosť a stane sa miestom častých návštev. Výstavba centra prebieha podľa pôvodného harmonogramu, avšak s ohľadom na zachovanie historického nálezu v zmysle inštrukcií štátneho dohľadu,“ uvádza Roman Karabelli, zástupca spoločnosti HB Reavis.

Projekt Aupark Košice po dokončení prinesie obyvateľom a návštevníkom mesta na troch podlažiach a takmer 34 tisíc metroch štvorcových 161 prevádzok a 1100 parkovacích miest, a tiež viac ako 11 tisíc metrov štvorcových prenajímateľnej kancelárskej plochy v najvyššom štandarde. V neposlednom rade so sebou prináša aj niekoľko stoviek nových pracovných miest. Celkové predpokladané náklady na stavbu odhaduje spoločnosť vo výške 93 miliónov Eur (2,8 mld. Sk). Spoločnosť zároveň vybuduje modernú štvorprúdovú verejnú komunikáciu na Námestí osloboditeľov a prispeje tak ku zabezpečeniu plynulosti dopravy v centre mesta.

Diskusia: tu na našom fóre | Obrázky: tu v galérii

(zdroj: HB REAVIS Slovakia a.s.)

Diskusia o objekte: tu na našom fóre
Ďalšie obrázky: tu v galérii

(zdroj: www.asb.sk)

Košice 5. júna (ČTK) – Košice sa môžu v budúcnosti rozrásť o novú mestskú štvrť, v ktorej by mohlo bývať až 50.000 obyvateľov. Zmeny územného plánu pre lokalitu Východné mesto dnes schválili poslanci mestského zastupiteľstva. Problémom lokality je však chýbajúca cestná infraštruktúra. Preto zatiaľ nie je jasné, kedy by nová štvrť mohla vzniknúť.

„Otvára sa nový priestor pre bytovú výstavbu, stavbu služieb, ale aj ďalšej občianskej vybavenosti,“ povedal novinárom po skončení rokovania primátor Košíc František Knapík.

V novej mestskej štvrti by mali vzniknúť nielen byty, ale aj prevádzky obchodov či služieb. Štvrť, ktorá by mohla byť veľkosťou porovnateľná s menším mestom, však podľa Knapíka bude potrebovať aj školy, zdravotnícke zariadenia či úrady.

Nová štvrť by mala vzniknúť juhovýchodne od Košíc, v katastri súčasnej mestskej časti Krásna. Zatiaľ nie je jasné, či by sa stala aj samostatnou mestskou časťou. Počet mestských častí Košíc totiž upravuje zákon.

Začiatok výstavby štvrte Východné mesto je však podmienený dokončením obchvatu Košíc a výstavbou spojovacej cesty medzi plánovanými rýchlostnými cestami R2 a R4. Prípravu rozsiahlej výstavby Knapík odhadol na desať rokov.

Z celého územia Východného mesta, ktoré má 800 hektárov, pokročili prípravné práce najviac v približne 30 hektárovej lokalite Na hore II, kde súkromný investor už plánuje výstavbu prvých 300 rodinných domov. Po dnešnej úprave územného plánu by mohol začať s výstavbou infraštruktúry na jeseň.

Košice majú v súčasnosti približne 237.000 obyvateľov. Počet obyvateľov Košíc výrazne narástol po dokončení vtedajších Východoslovenských železiarní v 70. rokoch minulého storočia.

(zdroj: www.sme.sk)

Práce na aktualizácii územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie začalo pod gesciou Útvaru hlavného architekta (ÚHA) mesto Košice. Mesto by sa malo rozvíjať východným smerom. Zmeny a doplnky budú smerovať k intenzívnejšiemu využitiu mestských zón na bytovú, účelovú a priemyselnú výstavbu s tým, že súčasťou košickej mestskej aglomerácie by sa mala stať aj rieka Hornád.

Podľa hlavného architekta Martina Drahovského na schválenie do Mestského zastupiteľstva (MZ) by sa mohol plán dostať najskôr o päť rokov.

„Košice sa v poslednom období začali veľmi dynamicky rozvíjať a je veľký tlak investorov na územie mesta. Napriek tomu, že máme pripravené aj v existujúcom územnom pláne rozvojové lokality, je potrebné pripraviť nové územia, a tým aj nový územný plán“, uviedol Drahovský.

Najvýznamnejšou aktuálnou zmenou v pripravovanom novom územnom pláne je už schválená urbanistická štúdia s pracovným názvom Východné mesto v rozsahu 800 hektárov v katastri Mestskej časti (MČ) Krásna nad Hornádom, kde by malo v časovom horizonte 10 – 20 rokov postupne bývať 50.000 až 60.000 obyvateľov.

„Považujeme tento zámer za najzávažnejšie koncepčné rozhodnutie mesta za posledných 30 rokov“, uviedol pre TASR Dušan Burák z architektonického štúdia Atrium, ktoré urbanistickú štúdiu vypracovalo. Spresnil, že mesto tým prekračuje pomyselnú bariéru medzi Hornádom a Torysou a prvý raz smeruje svoj rozvoj východným smerom s perspektívnym prepojením medzi Prešovom a Košicami.

„Štartuje to, podľa môjho názoru, gigantickú koncepciu na báze Východného mesta s 50.000 až 60.000 obyvateľmi s vyššou kvalitou bývania“, povedal Burák. Štúdia, ako spresnil, ráta aj s využitím blízkej železničnej trate aj jej napojením na budúce mesto v rámci integrovaného dopravného systému, ako aj s perspektívnym využitým teplovodu z geotermálneho zdroja v Olšavskej doline.

Ako uviedol starosta MČ Krásna nad Hornádom Marek Kažimír, s Východným mestom sa rátalo v Košiciach ešte pred rokom 1989. Návrh nového územného plánu tejto mestskej zóny pôjde do MZ v máji alebo júni. Ráta s približne 300 stavebnými parcelami, ktoré by mali byť pripravené do jedného roka.

Súčasne platný územný plán mesta Košice bol schválený v roku 1976 a aktualizovaný v roku 1994. Následne prakticky každoročne prijímalo mesto zmeny a doplnky, pričom ostatnú najvýraznejšiu aktualizáciu prijali poslanci v roku 2000.

(zdroj: www.sme.sk)

Nová sekcia bola pridaná na našu stránku s názvom Košice Projekty Galéria, ktorú môžete navštívit pomocou kliknutia na tento odkaz, alebo adresou www.kosiceprojekty.com/galeria . V galérii nájdete vizualizácie, fotografie zo súčasných stavieb… Album môžete rozšíriť aj Vy pomocou odkazu ‚Nahrať obrázok‘, ktorú môžete nájsť v každej kategórii v ľavom menu. Ak máte námety alebo pripomienky, k dispozícii je kontakný formulár tu na hlavnej stránke.

Miesto: Dominikánske námestie
Stavebná plocha: 2,865 m²
Počet izieb: 79
Parkovacie miesta: 59
Začiatok výstavby: 4Q.2008
Dátum otvorenia: 2Q.2010

Hotel na Dominikánskom námestí sa nachádza priamo v jadre historického mesta, a preto je zaujímavým lákadlom pre všetkých obdivovateľov kultúry, umenia a starobylej architektúry. Svojim klientom zabezpečí príjemnú atmosféru, dostatok oddychu a naplnenie všetkých požiadaviek. Bude zahŕňať: veľkú a priestrannú lobby plochu s recepciou, kaviareň a reštauráciu, malé wellness centrum (160,67 m2), spoločenské priestory približne 500m2 (kongresové sály).

(zdroj: www.cresco.sk)

Miesto: Fejova ul.
Parkovacie miesta: 176
Obchodné priestory: 4000 m²
Začiatok výstavby: 2008
Ukončenie výstavby: 2010
Celkové náklady: 270 – 300 miliónov Sk

Polyfunkčné centrum ponúka priestory v oblasti obchodných a stravovacích služieb, administratívy v podobe nájomných kancelárii, reštaurácie a bývania doplnené o relaxačné možnosti pre obyvateľov resp. užívateľov centra. V suteréne a v okolí stavby sú zabezpečené parkovacie plochy a hromadné garáže pre návštevníkov a obyvateľov stavby a tiež blízkeho okolia.

Hlavnou funkciou navrhovaného polyfunkčného centra sú obchodné priestory rôzneho charakteru od veľkoplošných po butikové doplnené o gastronómiu – rýchle stravovanie a kaviareň. Poschodie je určené druhej hlavnej funkcii objektu a to na bývanie, na severnej strane doplnenej o administratívne nájomné priestory a na juhovýchode priestory pre zdravotnícke služby. Strechy oboch vežiakov sú vymedzené na relax. Vonkajšie plochy sú určené na komunikáciu a parkovanie, zeleň a malé vodné plochy. Aby služby pre občanov boli čo najkomplexnejšie v južnej casti bude súkromné zdravotné stredisko.

(zdroj: www.bytykosice.sk, www.enviroportal.sk)

Plocha pred rozšírením: 13,500 m²
Celková plocha: 30,000 m²
Parkovacie miesta pred rozšírením: 500
Parkovacie miesta po rozšírení: 750
Začiatok výstavby: 11.2007
Ukončenie výstavby (aktualizované): 10.2009
Počet prevadzok pred rozšírením: cca 46
Počet prevadzok po rozšírení: cca 115
Náklady: 500 miliónov Sk
Celkové náklady: 1 mld. Sk

Rozšírením Galérie Košice sa celková úžitková plocha zväčší na viac než 30.000 m2. K dispozícii sú obchodné plochy o rozlohe od 40 do 2.500 m2. Zákazníci budú mať k dispozícii cca. 750 parkovacích miest. Na všetkých obchodných poschodiach sa budú nachádzať úrovňové parkoviská! Cieleným usporiadaním vchodov a pohyblivých schodov ocielime rovnomerný pohyb zákazníkov vo všetkých častiach Galérie Košice.

Cieleným usporiadaním vchodov a pohyblivých schodov docielime rovnomerný pohyb zákazníkov vo všetkých častiach obchodného centra Galéria Košice.

(zdroj: www.galeriakosice.sk)

Miesto: Ondavská ul.
Parkovacie miesta: 619
Začiatok výstavby: 2008-2010
Ukončenie výstavby: 2011
Investícia: 2 mld. Sk
Navrhovateľ: RABIT ENGINEERING s.r.o., Bratislava
Časti komplexu: plató – garáže, vežový dom, západný blok, východný blok, hotel

Polyfunkčný komplex Košice – lokalita Nemocnica II. sa plánuje na ploche lichobežníkového tvaru. Pozemky sú ohraničené z juhu Ondavskou ulicou, zo západu asfaltovou cestou ohraničujúcou areál Fakultnej nemocnice s poliklinikou a z východu chodníkom, ktorý je pokračovaním Štítovej ulice. Západne od pozemku je areál Fakultnej nemocnice s poliklinikou – najbližšie k pozemku sú dve nedostavané budovy pôvodne plánovaného kardiocentra. Z juhovýchodu susedí areál s autobazárom a parkoviskom, zo severovýchodu sú terasové rodinné domy a z juhu areál študentského domova Lekárskej fakulty UPJŠ.

PLATÓ

Plató bude predstavovať plošný dvoj- a na území pod vežovým domom trojpodlažný objekt vybudovaný prevažne na existujúcom teréne, len v severozápadnej časti bude čiastočne zapustený pod úroveň terénu. Plató bude na svojej streche opatrené vegetačnou vrstvou s parkovými úpravami. Oblasť s vegetačnou vrstvou je započítaná do plochy zelene. Objekt plató je určený na parkovanie v podzemných garážach. V jeho južnej časti, na 1. poschodí budú vymedzené priestory pre funkcie oddych (posilňovňa, sála pre aerobik, sauna, vodná rehabilitácia, masáže, solárium) na ploche cca 1 318 m². Potreba parkovacích miest je 619 stojísk. Z toho na prízemí 222 miest, na 1.NP 252 miest a na 2.NP 145 parkovacích miest.

VEŽOVÝ DOM

Dominantou polyfunkčného komplexu bude 18-poschodový bytový dom nápaditého stvárnenia vo forme plachetnice. Posledných päť podlaží bude terasovito ustupovať. Atraktivitu podporí orientácia umožňujúca výhľady na mesto juhovýchodným smerom z terás najvyššej hmoty vežového domu. Výška vežového domu bola stanovená s ohľadom na výšku hlavnej budovy Fakultnej nemocnice s poliklinikou. Hlavnou funkciou bude bývanie. Na prízemí budú k dispozícii priestory pre prevádzky obchodu.

ZÁPADNÝ BLOK

Západný blok bude pozostávať z troch na seba naväzujúcich budov, ktorých výška a podlažnosť bude terasovito ustupovať smerom k Ondavskej ul. Pôdorys západného bloku bude v tvare lichobežníka. Budova najbližšie k veži bude 11-podlažná so zvýšeným prízemím, budova v strede bude 9-podlažná vrátane zvýšeného prízemia, budova najbližšie k Ondavskej ul. bude 8-podlažná so zvýšeným prízemím. Západný blok bude mať bytovú funkciu. Na prízemí budú nebytové priestory pre účely umiestnenia maloobchodu.

VÝCHODNÝ BLOK

Východný blok bude pozostávať zo štyroch na seba naväzujúcich budov. Ich výška a podlažnosť bude takisto ustupovať smerom k Ondavskej ul. Pôdorysne bude východný blok tvoriť oblúk. Budova najbližšie k veži bude 8-podlažná, ďalšie budovy budú 6- a 5-podlažné. Posledná budova najbližšie k Ondavskej ul. bude tiež 5-podlažná približne trojuholníkového pôdorysu. Hlavná funkcia bude obytná, na prízemí podobne ako u východného bloku budú nebytové priestory pre funkciu obchod.

HOTEL

Paralelne s Ondavskou ul. je plánovaný objekt hotela apartmánového typu s jednotkami prechodného ubytovania určenými na prenajímanie, alebo občasné využívanie vlastníkmi apartmánových jednotiek. Správa a údržba objektu hotela bude jednotná. Pôdorys hotela bude kosodĺžnik. Pozostávať bude zo štyroch na seba naväzujúcich budov s terasovitým ustupovaním v smere pozdĺž Ondavskej ul. do centra – prvá budova bude 7-podlažná so zvýšením prízemím, druhá budova bude rozčlenená na časť 6-podlažnú so zvýšeným prízemím a 7-podlažnú (strecha bude spoločná), tretia budova bude 6-podlažná a posledná s trojuholníkovým pôdorysom bude 5-podlažná. Okrem hlavnej funkcie prechodného ubytovania bude na prízemí reštaurácia, ako aj ďalšie nebytové priestory pre umiestnenie maloobchodných jednotiek.

(zdroj: www.enviroportal.sk)