Zhodnocovať biologicky rozložiteľný odpad bude kompostáreň mesta Košice, ktorej základný kameň položili dnes v obci Bernátovce v areáli mestského podniku Správa mestskej zelene (SMZ).

“Na realizáciu projektu získalo mesto v uplynulom roku nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov Európskej únie v rámci Operačného programu životné prostredie, prioritná os Odpadové hospodárstvo, vo výške 3,774 milióna eur (113,69 milióna Sk). Vyše 800.000 eur (24 miliónov Sk) bude tvoriť spoluúčasť mesta,” uviedol viceprimátor Marek Vargovčák.

Zariadenie na kompostovanie na ploche 19.000 štvorcových metrov postaví do konca budúceho roka spoločnosť Eurovia cesty Košice, a.s., ktorá vyhrala výberové konanie.

“Kompostáreň bude zložená zo štyroch skládok, z toho dve budú kryté, mostových váh, manipulačnej plochy na triedenie a spracovanie odpadu drvením, sedimentačnej nádrže na odpadovú vodu, strojovne a prevádzkovej budovy,” spresnil parametre zástupca riaditeľaMagistrátu mesta Košice Vladimír Šalitroš.

V zariadení sa bude zhodnocovať biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad, parkov či cintorínov, ako aj biologicky rozložiteľný odpad z kuchynských a reštauračných dpadov s ročnou kapacitou okolo 12.000 ton. Vyrobený kompost využije SMZ ako náhradu umelých priemyselných hnojív v zmysle trvalo udržateľného rozvoja pri údržbe mestskej zelene a parkových úpravách. Časť produkcie sa bude využívať aj na komerčný predaj.

(zdroj: TASR)

Mestské zastupiteľstvo schválilo zmeny a doplnky územného plánu pre Golianovu ulicu, kde sú naplánované i známe dvojičky. V čase, keď sa postavia, nemusí byť ešte rozšírená Slanecká cesta. Mesto zatiaľ nepodniklo v tomto smere reálne kroky, samospráva Krásnej sa snaží situáciu riešiť v rámci vlastných možností. Dopravný expert odporúča výstavbu zastaviť.

KOŠICE. Projekt sa týka skoro 6 hektárov územia medzi Ukrajinskou a Golianovou ulicou, časti Pri jazere a štrkoviskom. Pribudne na ňom takmer 400 bytov. Súčasné depo DPMK sa má zmeniť na plochy bývania, nový areál konečnej električiek bude pri rýchlostnej ceste v južnej časti Východného mesta.

„Územie projektovo pripravuje bratislavská firma East Europe Investmens. O tom, aké zoskupenie firiem bude aj realizátorom výstavby, je teraz ešte predčasné hovoriť. Celkové náklady na výstavbu sú plánované na asi 33 miliónov eur,” uviedol starosta Krásnej Marek Kažimír (KDH). Nezáujmu o nehnuteľnosti sa veľmi neobáva, ale myslí si, že investor bude musieť byty predávať za oveľa nižšiu cenu ako doteraz.

Dvojičky budú nižšie

Na mieste vyrastú štyri- až šesťposchodové bytovky. Dominantou oblasti majú byť dve 13-podlažné polyfunkčné veže, známe ako „krásňanské dvojičky”, so službami, škôlkou a zdravotníckym strediskom. Pôvodne však mali mať 15 poschodí. „Developer situáciu zvážil. Zhodli sme sa na tej hladine, ktorá je aj na druhej strane objektov. Môže tak vzniknúť brána do mesta,” vysvetlil hlavný architekt mesta Martin Drahovský. Podľa neho zatiaľ nemožno hovoriť o termínoch výstavby. Starosta však predpokladá, že prvý výkop by mohol byť už na budúci rok.

Rozšírenie nie je podmienkou

S pribúdajúcou výstavbou však vzrastie vyťaženosť komunikácií. Jediným spojením Krásnej a Jazera s centrom je Slanecká cesta. Tá už teraz kapacitne nepostačuje. Výstavba však nie je podmienená jej rozšírením.

„Doprava je koncepčne riešená štvorpruhovou komunikáciou, je treba ju zrealizovať. Ťažko nám je v územnom pláne zadefinovať, že výstavba bude možná, len keď sa zrealizuje daná komunikácia,” uviedol Drahovský s tým, že ďalšie kroky sú v kompetencii magistrátu. Nevylúčil možnosť, že objekty budú hotové a cesta stále rozšírená nebude. Východisko vidí i v rokovaní s vládou a zmene legislatívy tak, aby Košice mohli čerpať štrukturálne fondy na nové komunikácie.

Mesto s výkupom ešte nezačalo

Mesto o rozšírení už dlho hovorí, kameňom úrazu sú podľa neho nevysporiadané pozemky pod budúcou cestou a málo financií. Zámer kúpy pozemkov bol schválený pred dvoma rokmi, s odpredajom zatiaľ súhlasilo 115 zo 180 vlastníkov. Minulý rok na samotný výkup peniaze nevyčlenili.

„Tento rok plánovalo mesto vykúpiť aspoň časť pozemkov. Vzhľadom na škrtanie rozpočtu, ktoré súvisí s dopadom hospodárskej krízy, sa s výkupom pozemkov ešte nezačalo,” vyjadrila sa hovorkyňa košického magistrátu Lucia Mihoková.

Mesto sa spolieha aj na to, že do priemyselnej zóny na Jazere pritiahne investorov, ktorí budú cestu postupne rozširovať. „Všetko je však zatiaľ v rovine rokovaní,” uviedla Mihoková. Dodala, že „nie je možné určiť presný termín rozšírenia” a dopravné riešenie Golianovej zostáva zatiaľ nezmenené.

Expert: Zastavte výstavbu

Dopravný expert Pavel Titl upozorňuje, že Slanecká už dlho nespĺňa požiadavky nárastu dopravy. „Na tejto komunikácii je medziročný nárast vozidiel zhruba 2 percentá, pričom sa nezohľadňuje ďalšia plánovaná bytová výstavba,” uviedol. „Pri tomto trende sa najpozdejšie do desiatich rokov automobilová doprava na Slaneckej zastaví úplne.”

Navrhuje jej rozšírenie bez stredového deliaceho pásu, čím by sa ušetrilo aspoň 6,5 milióna eur a nemuseli by sa prekladať inžinierske siete. Odporúča posilniť električky a medzi Golianovou a Podnikateľskou urobiť prepojenie Krásnej a Barce.

„Bez realizácie uvedených dopravných stavieb by som odporučil kompetentným pozastaviť akékoľvek aktivity, súvisiace s rozsiahlou bytovou výstavbou v lokalite Krásna,” vyjadril sa Titl.

Krásna chce skratku cez Sady nad Torysou

Aj podľa krásňanského starostu je rozšírenie Slaneckej, ale aj obchvat Krásnej nevyhnutnosťou. Je však pesimistom v tom, že Košice nájdu 20 miliónov eur na rekonštrukciu cesty. „Nedávno som listom požiadal ministerstvo dopravy o stanovisko k problému správcovstva a vlastníctva prieťahu Slaneckej cesty,” uviedol. Myslí si totiž, že vlastníkom cesty je Košický samosprávny kraj a ten by ju mal rozšíriť. KSK sa voči tomu bráni.

Spoločne s LF Development Krásna však pripravujú prepojenie mestskej časti skratkou cez Sady nad Torysou smerom na Heringeš. „V prípade súhlasných stanovísk polície a KSK by cesta mohla byť hotová do roku 2011,” informoval Kažimír.

(zdroj: korzar.sme.sk)

Zmluvu o predaji nehnuteľností vo vlastníctve mesta Košice v bývalom areáli firmy Casspos pre spoločnosť IPSA, s. r. o., za 5,1 milióna eur podpísal dnes primátor František Knapík a zástupca spoločnosti IPSA Vladimír Jalakša.

KOŠICE. Informoval o tom vedúci komunikačného referátu košického magistrátu Jaroslav Vrábeľ.

Predaj schválilo v júni mestské zastupiteľstvo. Predmetom predaja sú pozemky s rozlohou asi 14 hektárov a 11 objektov vo východnej časti priemyselnej zóny v priamej väzbe na areál U. S. Steel pri ceste Košice - Haniska. Zámer priemyselného parku je v súlade s územným plánom, ktorý v danej lokalite určuje funkcie výroby a skladov.

Ako informoval Vrábeľ, jediným spoločníkom firmy IPSA je spoločnosť INGOS, a. s., ktorá vlastní pozemky v priamom susedstve s predávanými nehnuteľnosťami mesta. Dôvodom odkúpenia nehnuteľností mesta je rozšírenie priemyselného parku, ktorý INGOS pripravuje na svojich pozemkoch so zameraním na umiestnenie ľahkej a ťažkej strojárskej výroby, metalurgickej výroby, logistiky a skladových priestorov.

Očakávajú 1 200 pracovných miest

“V priemyselnom parku sa očakáva vznik 1 200 pracovných miest, čo považujeme za významné najmä v čase krízy. Dôležité tiež je, že investor zabezpečí rozvoj doteraz slabo využívaného územia v priamom susedstve so spoločnosťou U. S. Steel, ktoré je vhodné práve na priemyselnú výrobu. Hoci naším zámerom je, aby hlavným rozvojovým smerom Košíc bola znalostná ekonomika, tak rovnako by sme mali vytvárať aj podmienky pre rozvoj priemyslu. Tohto investora vnímame ako partnera so záujmom o dlhodobý rozvoj územia,” vyjadril sa primátor František Knapík.

Predpokladaná investícia - 98 miliónov eur

Knapík dodal, že investícia prinesie samospráve okrem príjmu z predaja aj vyššie dane z nehnuteľností i podielové dane z príjmov z daní fyzických osôb vďaka novým pracovným miestam. “V súčasnosti vlastníme v danej lokalite približne 11 hektárov pozemkov. Po úspešnom zrealizovaní kúpy nehnuteľností od mesta bude mať územie Industrial Park Košice - Šaca rozlohu spolu zhruba 25 hektárov. V súčasnosti prebiehajú schvaľovacie procesy pre stavby, ktoré pripoja priemyselný park ku všetkým potrebným inžinierskym sieťam. Začiatok výstavby je plánovaný na rok 2010 a predpokladaná potreba celkových investičných nákladov v priebehu šiestich rokov predstavuje čiastku okolo 98 miliónov eur,” informoval zástupca spoločnosti IPSA Vladimír Jalakša.

(zdroj: korzar.sme.sk)

Mestská krytá plaváreň potrebuje rekonštrukciu. MČ Staré Mesto dala zelenú zámeru maďarsko-slovenských projektantov, podľa ktorého by sa k nej malo pribudovať wellness centrum s toboganmi a ďalšími vodnými atrakciami, doplnené hotelom. Výstavbu bude zrejme financovať podnik s účasťou mesta a mestskej časti.

KOŠICE. Firmy ProCon Services a ABJ oslovili mesto a mestskú časť Staré Mesto s predstavou prestavby plavárne. Uviedli, že majú skúsenosti s výstavbou podobných zariadení v mestách Dunaújváros, Kecskemét, Tatabánya, Sárvár, Hévíz, Dunajská Streda, Štúrovo. Na poslednom staromestskom zastupiteľstve prezentovali svoju víziu.

“V krajskom meste, ako sú Košice, nie je otázkou to, či bude wellness. Otázkou je to, či bude prv v Košiciach, v Prešove alebo v Miskolci. Pretože ľudia sú ochotní cestovať za akýmkoľvek wellnessom do akejkoľvek vzdialenosti,” uviedol Zoltán Dancs z ABJ. Plaváreň je podľa neho stratová, ale spolu s wellnessom a hotelom by mohla byť rentabilná.

Farby olympijských hier

Podľa predstavenej vízie chcú k plavárni pristavať wellness komplex. Mal by byť s ňou a s novým hotelom “organicky spojený” a ladený do farieb olympijských hier. Zahŕňal by 25-metrový krytý bazén, ďalšie bazény s masážnymi prvkami a sprchami, tobogany a vodné atrakcie, ktoré by fungovali celoročne. Statickú dopravu navrhujú riešiť dvojposchodovým parkoviskom. Neskôr by nové stavby chceli zosúladiť s kúpaliskom ŠKP.

Investícia za 13 miliónov eur

Vedia vraj pripraviť aj štúdiu vykonateľnosti, podklady na stavebné a územné konanie. Ákos Szűcs z ProCon Services upresnil, že náklady na realizáciu projektu podľa ich návrhu odhadujú na 13 miliónov eur. “Sme pripravení začať s realizáciou do pol roka od rozhodnutia, pričom zabezpečíme aj všetky potrebné formálne náležitosti. A ukončiť túto výstavbu o ďalších 12 mesiacov.”

Mesto zvažuje

Starosta Ľubomír Grega (SDKÚ) vyjadril zámeru podporu, zúčastnil sa i na obhliadke komplexu v Dunaújvárosi. “Táto problematika bola prerokovaná aj na úrovni mesta Košice, keďže pozemky nie sú naše a naša mestská časť ani nedisponuje takým majetkom, aby mohla prípadne kryť nejaký úver,” uviedol.

Radnica potvrdila, že sú o zámere informovaní. “Ide o zaujímavý projekt, ponuku mesto zatiaľ zvažuje. Pripravujeme oficiálne stretnutie s projekčnou kanceláriou na pôde magistrátu,” vyjadrila sa hovorkyňa košického magistrátu Lucia Mihoková. Žiadne konkrétne termíny začatia výstavby zatiaľ nie sú určené.

Lukán: Kto zaplatí teplo?

Norberta Lukána (KDH) zaujímalo, kto zaplatí teplo v nových priestoroch. “Odkiaľ budeme brať to teplo, keď už teraz máme problémy, ako vykúriť krytú plaváreň? Geotermálne zdroje pri Košiciach sú zatiaľ nedobytné.”

Dancs potvrdil, že pri podobných projektoch sa voda ohrieva. “Sú dve možnosti. Jednak je to centrálnym vykurovaním a jednak je to plynová energia,” vysvetlil. Náklady na energie sa vraj nezvýšia.

Podľa zástupcu starostu Ernesta Bástiho (SMK) by aj doterajšie kúrenie stačilo, ale už dlhšie uvažujú o iných zdrojoch tepla.

Iných neoslovili

Otto Brixi (Smer) vyjadril potešenie, že “aj v čase neistej ekonomickej hospodárskej situácie, ktorá je mimo iné aj v Maďarskej republike” sa uvažuje o takomto zámere. “Zaujímalo by ma, či boli oslovené aj iné subjekty s takýmto projektom,” pýtal sa.

Básti na to regoval: “Je tu projektant, ktorý núka určitú víziu, ideový návrh. Nemusí to byť presne v tej istej polohe, je to vecou budúceho investora, ktorým by sme mali byť my s mestom, prípadne s ďalšími subjektami.”

(zdroj: korzar.sme.sk)

Ikea mieri do Košíc! Korzár zistil, že dnes má v Bratislave primátor František Knapík (KDH) spolu so zástupcami tohto švédskeho nábytkárskeho gigantu podpísať spoločné memorandum. Nebude však stáť na lesných pozemkoch pri Ťahanovciach, ale v areáli bývalej magnezitky. Podľa plánov zahraničného investora tu má vyrásť obchodno-spoločenské centrum.

KOŠICE. Na poslednom riadnom mestskom zastupiteľstve poslanci schválili zmenu územného plánu v lokalite Magnezitárska. Tzv. priemyselná (šedá) zóna sa tým predefinovala na zónu polyfunkčnú. Za zmenou stojí spoločnosť Investconsul, ktorá sa už dlhšie snažila prilákať Ikeu do Košíc. Švédi teda nepôjdu do lesných pozemkov pri Ťahanovciach, aj keď práve pri ich predaji sa meno tejto firmy skloňovalo v každom páde.

Hlavný architekt: Mesto sa zbaví škaredého káčatka

Martin Drahovský, hlavný architekt mesta, tento krok kvituje. „Vítam to, že sa toto územie začne rozvíjať na multifunkčnú zónu. Táto zóna bola doteraz škaredým káčatkom v severnej časti. Je tesne pod veľkým obytným súborom, blízko rekreačnej zóny Anička a pri severnom vstupe do mesta.”

„Zo zóny, ktorá je teraz prašnou zónou, kde sú naskladané zberne druhotných surovín, zo zdevastovaného územia sa začne vytvárať jeden ucelený komplex, či už to budú obchodné prevádzky alebo drobná výroba spojená s parkoviskami a dopravou. Je to neuveriteľne pozitívna zmena. Nebude to ale trvať krátko,” dodáva Drahovský.

Čo bude s lesnými pozemkami, ktorých predaj odobrili mestskí poslanci, je momentálne nejasné. Isté je jedno, ich definitívny predaj sa nemusí zrealizovať a mesto nezíska 16,6 milióna eur, ktoré si od predaja sľubovalo.

Ikea nechcela včera akékoľvek informácie komentovať pred podpisom dnešného memoranda, mesto zaujalo rovnaký postoj. Viac informácií preto prinesieme zajtra.

Pajtáš: Nie som sklamaný

Poslanec Ľuboš Pajtáš (SDKÚ-DS), ktorý navrhol odpredaj 50 hektárov mestských lesných pozemkov medzi diaľnicou z Prešova a Sídliskom Ťahanovce firme Fordington v skrátenom konaní a ktorý za predaj najviac loboval, tvrdí, že nie je sklamaný. „Som rád, že investícia ostala tu a že príde Ikea. Som veľmi rád. Ja som len loboval, aby toto územie bolo pripravené aj pre Ikeu. Všetko je tak, ako má byť,” povedal včera.

Priznal však sklamanie, že mesto tak nezíska do rozpočtu nové peniaze. Na otázku, čo bude s pozemkami pri Ťahanovciach, hovorí: „Som za zrušenie uznesenia, ktorým sa schválil tento predaj.” Pajtáš však pochybuje, či sa Ikei podarí reálne do magnezitky dostať, problém vidí v scelení územia. „Je tam zhruba 500-600 vlastníkov a viem o tom, že niektorí z nich nemajú záujem predať pozemky.” V minulosti tvrdil, že so zástupcami Fordingtonu sa nikdy nestretol, včera priznal, že momentálne to už neplatí.

Gamcová: Vítam to

Poslankyňu Máriu Gamcovú (SF) informácia, že Ikea nebude na lesných pozemkoch, neprekvapila. „Trvám na tom, že ťahanovský les sa predal z iných dôvodov. Z akých? Niekoľkokrát som sa na to primátora pýtala, odpoveď som však nedostala. Zbytočne sme predali les.” Povedala, že v politických kluboch sa už hovorí o prípadnom zrušení uznesenia, ktorým sa pozemky mali predať developerovi.

Výhodu vidí v tom, že sa skultivuje zanedbaná časť mesta v mieste bývalej magnezitky. „Vítam to, je to určite rozumnejšie miesto ako Aupark na Námestí osloboditeľov,” dodala Gamcová, ktorá bleskový predaj od začiatku kritizovala.

(zdroj: korzar.sme.sk)

Výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci regionálneho operačného programu využila mestská časť KVP. Chce sa uchádzať o financie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

KOŠICE. Na spolufinancovaní projektov sa má desiatimi percentami podieľať štát a piatimi z celkových oprávnených výdavkov musí prispieť samospráva. Mestská časť žiada o sumu 2,3 milióna eur. Predpokladaná finančná spoluúčasť predstavuje 116-tisíc eur. Cieľom výzvy je poskytnutie pomoci žiadateľom na projekty, ktoré prispievajú k zvýšeniu kvality a bezpečnosti verejných priestranstiev.

Peniaze na zeleň

Mestská časť plánuje použiť financie na úpravu verejných priestranstiev a prvkov verejnej zelene, výstavbu a rekonštrukciu chodníkov a cyklistických trás, mostov a lávok v nadväznosti na investičné aktivity zamerané na miestne komunikácie. Žiadosti sa budú posudzovať v septembri a termín ukončenia projektu je maximálne 24 mesiacov od podpísania zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.

Zo získaných peňazí by sa mal stavať nadchod pre chodcov ponad štvorprúdovú komunikáciu na Triede KVP pri obchodnom centre Grunt, teda na najfrekventovanejšom mieste sídliska. Prispieť by mal k zvýšeniu bezpečnosti chodcov. Ďalším zámerom je z poskytnutých prostriedkov vybudovať centrálny park na voľnom priestranstve medzi ulicami Moskovská a Jasuschova, ktorý sa stane oddychovou zónou. Ďalšou plánovanou aktivitou je rekonštrukcia promenádneho chodníka od OC Hemerkova po fontánu a priľahlé námestie.

Projekt bude v júli

“Prihlásili sme sa do programu a prostriedky, ak ich získame, použiť na investičné aktivity v našej mestskej časti. Predpokladaný termín ukončenia projektu je v júli,” informoval zastupiteľstvo starosta Daniel Rusnák.

Poslanec Alexander Hudák (Smer SD, SF, HZDS ĽS, SNS) sa zaujímal najmä o to, z čoho bude krytá spoluúčasť. Opýtal sa, či viac než 100-tisíc eur sa uhradí z rezervného fondu a či sa vyčerpajú len z toho alebo z úveru. Podľa starostu je vo fonde dosť rezerv, z ktorých je možné zaplatiť túto sumu, ale nevylúčil, že v prípade výhodných podmienok sa môže kryť aj z úveru. Preveria všetky možnosti. V prípade potreby sa rezervný fond celkom nevyčerpá a zostane aj na nepredvídané výdavky.

Čo chcú postaviť z eurofondov

• Nadchod pre chodcov nad štvorprúdovkou.
• Centrálny park na Moskovskej.
• Rekonštrukcia chodníka od OC Hemerkova po fontánu.

(zdroj: korzar.sme.sk)

Zanedbané územie medzi Kostolianskou cestou a areálom Aničky je dlhodobo nevyužité. Má pritom obrovský potenciál, je mimoriadne vhodné pre rozvoj športovo-rekreačných aktivít. Vypracované sú viaceré urbanistické štúdie, avšak investori nemajú záujem stavať čisto športové objekty, ani projekty v rámci Európskeho hlavného mesta kultúry s ním nerátajú. Problémom sú i nejasné vlastnícke vzťahy.

KOŠICE. Martin Jerguš, zástupca hlavného architekta mesta Košice, označil spomínané územie za výnimočnú plochu. Hlavne pre spojenie viacerých krajinných fenoménov, aké nikde inde v metropole východu nenájdete. Na malom území sa snúbi scenéria lesa a parku i rieky Hornád. Celý rok tu funguje verejne prístupný prameň Gajdovka. Atmosféru znásobuje vyhliadka na kopci Hradová. Nedávno tam bola dokončená zberná kanalizácia, čo zlepšuje predpoklady pre využitie.

Blízke plochy sú pritom už dávno venované športu a rekreácii - kúpalisko, park, lodenica, futbalový štadión, kynologické cvičisko, modelárska dráha a ďalšie. “Rozvíjajú sa tu kontinuálne už vyše sto rokov. Prakticky od začiatku, ako vznikla potreba aktívneho trávenia voľného času občanov Košíc,” vysvetlil Jerguš.

Električka po Kostolianskej

Pre celé územie medzi Hornádom a Kostolianskou vypracoval Útvar hlavného architekta za posledné desaťročie viaceré urbanistické štúdie.

“Overovala sa možnosť jeho využitia pre usporiadanie paralympijských hier, pre aquapark a tiež na výstavbu futbalového štadióna. Je pripravená štúdia električkovej trate pozdĺž Kostolianskej cesty cez obec Ťahanovce na Sídlisko Ťahanovce, projekt kruhovej križovatky Kostolianska - Vodárenská, rozšírenie a prepojenie Kostolianskej cesty s Americkou triedou poza Ťahanovce obec.

Investorov niet

“Pripravujeme zabezpečenie urbanistickej štúdie pre túto časť rekreačnej oblasti, ktorá je platným územným plánom určená pre šport,” povedal Jerguš. “Bohužiaľ, žiadny z investorov nechce stavať čisto športový objekt. Všetky zámery rátajú aj s ďalšími funkciami, ako sú apartmánové domy, hotel, prechodné ubytovanie, administratíva a podobne.”

Zatiaľ nie je známy termín začatia stavebných prác. Na Útvar hlavného architekta nebola doteraz doručená požiadavka na zmenu územného plánu, uprednostňujú však využitie územia v súlade s ním. Do konca roka by chceli spracovať urbanistickú štúdiu pre túto južnú časť plochy.

“Splnenie termínu však záleží od ochoty majiteľov pozemkov spolupracovať a akceptovať súčasné požiadavky na využitie územia, ktoré sú definované ako športovo-rekreačné vybavenie celomestského významu,” poznamenal Jerguš.

Nevysporiadané vlastníctva

Kameňom úrazu sú nevysporiadané vlastnícke vzťahy nevyužívaného územia. “Vlastnícke vzťahy sú veľmi zložité, v súčasnosti Katastrálny úran nemá ukončený Register obnovenej evidencie pozemkov a nie je vyhlásená vektorová katastrálna mapa,” zhodnotil Jerguš.

Za najreálnejší postup pokladá vysporiadanie aspoň nejakej časti, pre rozvoj ktorej by sa v spolupráci s majiteľmi spracoval územný plán. Potom by bol možný etapovitý rozvoj lokality. Ani to nie je jednoduché. Ako uviedlo mesto, na väčšinu tohto územia totiž nie sú založené listy vlastníctva, preto sa spracúva spomínaný register.

Potrebné sú milióny eur

Odhadovať náklady na revitalizáciu je vraj predčasné. Celková suma sa však podľa odhadu ÚHA vyšplhá k miliónom eur. Keď sa však bude robiť po etapách, nebude potrebná naraz.

(zdroj: www.cassovia.sk)

Potvrdené! Za bleskovým predajom časti lesov pri diaľničnom privádzači z Prešova stojí aj boj o švédsku IKEU. Korzár získal dôkazy o rokovaniach medzi švédskym nábytkovým gigantom a súkromnými majiteľmi magnezitky z košickej spoločnosti Huna. Lákanie IKEY na mestské lesné pozemky potvrdil konečne aj šéf poslaneckého klubu SDKÚ-DS Ľuboš Pajtáš. Švédsky nábytkársky gigant by mal byť súčasťou obchodno-zábavného komplexu. Ide o veľké peniaze, v čase krízy dvojnásobne dôležité!

KOŠICE. Korzár sa dozvedel, že s predstaviteľmi švédskej IKEY rokoval osobne primátor František Knapík (KDH) aj riaditeľ magistrátu Marek Kolarčík. “Mesto má záujem revitalizovať lokalitu bývalej magnezitky, je to jedna z priorít. O aktivitách spoločnosti IKEA vieme povedať len toľko, že táto spoločnosť má záujem prísť na východné Slovensko. Mesto analyzovalo, aj ponúklo niekoľko možností pre túto investíciu. Jednou z nich je aj lokalita bývalej magnezitky,” reagovala hovorkyňa magistrátu Lucia Mihoková.

Pajtáš: Primátor je opatrný

Šéf poslaneckého klubu SDKÚ-DS Ľuboš Pajtáš tvrdí, že na rokovaniach s investorom nebol a nikdy jeho zástupcov nevidel. Korzáru na otázku, prečo návrh na odpredaj lesov teda predkladal on, keď s IKEOU rokoval podľa poslancov primátor osobne, reagoval: “Primátor je opatrný. Až taký opatrný, že sa nič nedeje.” Tvrdí, že na rokovaniach nebol a so zástupcami Fordinu sa nikdy nestretol. ” Prevzal som na seba zodpovednosť a predaj predložil, lebo si myslím, že ide o dobrý projekt a chcem, aby skončil úspešne,” zdôraznil.

Projekt ako v Bratislave

Doplnil, že svojím spôsobom ide o bitku o IKEU, ale nie o jej ukradnutie z pozemkov súkromnej firmy. “Investor odstúpil od projektu v magnezitke a mesto sa ho snaží pritiahnuť späť do Košíc do lokality pri Ťahanovciach. Zatiaľ sa nám to darí,” teší sa poslanec. Zdôrazňuje, že je predčasné o tom hovoriť bližšie preto, že projekt je na úplnom začiatku a firmy zvyčajne nechcú byť spájané s negatívne končiacimi projektmi. “Preto posúvajú medzi seba a zmluvu vždy developerov, ktorí zabezpečia úspech a až vtedy výjdu z pozadia na verejnosť.” Na 50 hektároch by nemala stáť len IKEA, ale aj obchodno-zábavné centrum podobné Avionu v Bratislave, súčasťou ktorého je i tam švédsky obchodný dom s nábytkom.

IKEA: Vyberáme si!

Manažérka spoločnosti IKEA pre Slovensko a Česko Jindra Válová včera Korzáru potvrdila, že Košice sú jedným z vážnych adeptov pre budúcu predajňu švédskeho nábytku a doplnkov. “V meste je niekoľko potencionálnych pozemkov na tento účel. Momentálne nie je uzatvorené rozhodnutie ani o prípadnom ďalšom mieste, ani o pozemku, na ktorom by mala druhá Ikea na Slovensku začať stavať svoj obchodný dom. V súčasnosti si vyberáme,” vysvetlila Válová.

Odmietla komentovať informácie, že rokovania so súkromným investorom v magnezitke už ukončila. Na otázku, kedy sa rozhodne, kde IKEA vyrastie, odpovedala: “Či bude rozhodnutie trvať dni, či mesiace v súčasnej dobe, neviem povedať.” Zatiaľ jediná pobočka sa nachádza v Bratislave, medzi jej bežné podmienky patrí ekologické zohľadnenie, či dostupnosť verejnou dopravou.

JEDNA OTÁZKA PRE PRIMÁTORA

Bol návrh na bleskový predaj lesov motivovaný snahou mesta a spoločnosti Fordin zvrátiť jednania so súkromnou firmou a dostať Ikeu do projektu na mestských pozemkoch?

- Záujem investovať v Košiciach má viac investorov. Mesto sa rozhodlo rokovať o predaji 0,3% mestských lesov nezávisle na rokovaniach, ktoré vychádzajú z podnetu spoločnosti Ikea. Predaj časti mestských lesov je reakciou na žiadosť a záujem spoločnosti Fordin, s. r. o. o túto lokalitu. Mesto ho vníma ako celkové rozšírenie ponuky aj pre nových záujemcov z radov investorov. Proces realizácie akejkoľvek investície na tomto území bude náročný. Dnes stojíme na jeho úplnom začiatku, predaj túto možnosť otvoril.

(zdroj: www.cassovia.sk)

Memorandum o vzájomnom porozumení so spoločnosťou Cassovia Bio Energy podpísal v uplynulých dňoch primátor mesta Košice František Knapík.

Zámerom spoločnosti Cassovia Bio Energy je v lokalite medzi letiskom a cestou I/50 investovať v Košiciach 30 miliónov eur do výstavby kogeneračnej jednotky s tepelným výkonom 27 MW a elektrickým výkonom 8 MW na báze spaľovania biomasy.

Samospráva deklaruje v memorande záujem o vybudovanie strategického, vysoko účinného zdroja - kogeneračnej jednotky na výrobu elektrickej a tepelnej energie na báze spaľovanie drevnej biomasy.

Predpokladaný začiatok výstavby je október 2009 a spustenie do skúšobnej prevádzky v septembri 2010. Kogenerácia znamená, že spaľovaním biomasy sa súčasne vyrába teplo aj elektrická energia.

„Máme záujem zabezpečovať pre Tepláreň Košice (TEKO) výrobu a dodávku tepla z obnoviteľného zdroja – biomasy (drevnej štiepky), ktorá sčasti nahradí výrobu tepla z uhlia, a tým TEKO dosiahne zníženie produkcie emisií v meste. Zároveň plánujeme zabezpečovať výrobu a dodávku elektrickej energie do distribučnej siete spoločnosti Východoslovenská distribučná, čím posilníme energetický potenciál pre mesto Košice pri realizácii jeho rozvojových aktivít,” uviedol zástupca investora Igor Gula.

Mesto ďalej deklaruje, že na pozemkoch vo svojom vlastníctve umožní investorovi vybudovanie technickej infraštruktúry a napojenie sa na účelovú komunikáciu. Investor na vlastné náklady zrealizuje výstavbu časti účelovej komunikácie k osade Svetlá Pustá, ktorá bude verejne prístupná.

Zástupcovia spoločnosti Cassovia Bio Energy informovali na nedávnom rokovaní primátora o zabezpečení financovania investície i o dohode s Teplárňou Košice a Východoslovenskou distribučnou o odbere tepelnej a elektrickej energie. Mesto pripravuje zmenu územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice v katastri mestskej časti Barca (rozšírenie priemyselného parku Pereš) pre lokalizáciu kogeneračnej jednotky. Dané územie sa nachádza medzi areálom letiska a cestou I/50. Po ukončenom procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) má v nasledujúcom období prebehnúť územné a stavebné konanie tak, aby výstavba mohla začať na jeseň 2009.

„Sídlime v Klagenfurte, budujeme a prevádzkujeme výlučne kogeneračné jednotky na biomasu. Postavili sme ich už viac ako štyridsať. Okrem Rakúska pôsobíme v Nemecku i ďalších krajinách. Na Slovensku v Bardejove už realizujeme výstavbu podobne veľkej kogeneračnej jednotky. Teraz by sme radi zrealizovali projekt v Košiciach,” informoval Otto Zechmeister, zástupca rakúskych spolumajiteľov investora.

Prisľúbil, že nákup suroviny pre kogeneračnú jednotku bude prednostne z košických mestských lesov, čím by sa ich hospodárenie malo dlhodobo stabilizovať. „Zostávajúca potreba bude zabezpečená z urbariátov, súkromných i štátnych lesov,” doplnil Otto Zechmeister.

„Mesto ako partner síce priamo do investície nevstupuje, ale tento projekt považujeme za vhodný a užitočný pre naše prostredie. Prostredníctvom Mestských lesov dokážeme investorovi ponúknuť silný potenciál suroviny,” reagoval primátor František Knapík.

Kogeneračná jednotka má ročne spotrebovať približne 90-tisíc m³ drevnej štiepky, pilín či kôry. „Mesto a Mestské lesy sa dlhodobo zaoberajú energetickým zhodnotením dreva, preto je zámer investora zaujímavý a vítame ho. Ponúkame investorovi možnosť vykryť jeho výrobnú kapacitu drevom z mestských lesov zhruba v objeme 45- až 55-tisíc m³ ročne,” vyjadril sa riaditeľ mestskej spoločnosti Mestské lesy Julián Tomaštík.

“V súčasnosti je využitie biomasy ako energetického zdroja preferovanou aktivitou, jednak z pohľadu znižovania energetickej závislosti, ako aj hospodárskej krízy, keď celé lesné hospodárstvo stráca odbyt, navyše januárová plynová kríza to ešte zvýraznila. Využitie biomasy a výroba elektrickej energie je dnes vládnou prioritou,” povedal Igor Gula.

Podľa neho bude inštalovaný výkon pri výrobe elektrickej energie 8 MW s ročnou dodávkou do siete cca 60-tisíc MWh. Dva inštalované kotly budú mať výkon spolu 27 MW s ročnou výrobou cca 97-tisíc MWh tepla pre primárnu sieť Teplárne Košice s následnou dodávkou pre mestskú spoločnosť Tepelné hospodárstvo.

“Technológia kogeneračnej jednotky je vysoko automatizovaná a má minimálne nároky na obsluhu. Jej realizácia môže mať pozitívny vplyv na zamestnanosť pre miestne stavebné firmy počas výstavby. Priamo prevádzka kogeneračnej jednotky vytvorí šesť a nepriamo pri zabezpečovaní suroviny niekoľko desiatok pracovných miest v mestských, štátnych a súkromných lesoch pri ťažbe a spracovaní biomasy,” uviedol Igor Gula.

Dodal, že na investícii sa budú podieľať rakúske i slovenské banky. Investor plánuje využiť aj financovanie zo štrukturálnych fondov Európskej únie.

„Verím, že to, čo obaja deklarujeme v memorande, sa úspešne zrealizuje,” zaželal na záver rokovania s investorom primátor František Knapík.

(zdroj: www.kosice.sk)

Útvar hlavného architekta mesta Košice pripravuje nový územný plán. Rozvoj mesta v budúcnosti by sa mal sústrediť najmä okolo rieky Hornád.

KOŠICE. Dodnes platný územný plán bol spracovaný ešte v roku 1976 a od toho času prešiel dvoma zásadnými zmenami. Pri tvorbe nového urbanisti presadzujú filozofiu intenzifikácie územia, ktorá spočíva v zapojení rieky Hornád do urbanistickej koncepcie mesta od jej najsevernejšej po najjužnejšiu časť. Táto zóna mesta sa využívala veľmi extenzívne a dnes je to takzvané hnedé územie bývalej priemyselnej zóny.

Veľký tlak na zmeny

“Prípravu nového územného plánu rozvoja mesta si vyžiadalo časové hľadisko a nová filozofia vo využití územia. V Košiciach je okrem územného plánu mesta viac ako dvadsať platných územných plánov zón. Odhliadnuc od prípravy komplexného materiálu je v súčasnosti veľký tlak developerov na zmeny a doplnky v územno-plánovacej dokumentácii. Je to prirodzené a vždy to bude trvať, pokiaľ budú developeri vyhľadávať voľné pozemky bez nadväznosti na územný plán rozvoja a mesto nebude aktívne vstupovať do sceľovania území a ponúkať ich na zástavbu,” uviedol hlavný architekt Martin Drahovský.

Na území mesta je vytipovaných v súčasnosti viacero zón, v ktorých sa predpokladá výstavba a rozvoj. Snahou ÚHA je, aby mesto vedelo a mohlo potenciálnym investorom ponúknuť plochy a lokality s preddefinovaným spôsobom využitia v intraviláne mesta.

Rozvojové lokality

ÚHA sa sústreďuje v tomto období na niekoľko rozvojových lokalít, kde sa ráta s bytovou výstavbou, ale aj občianskou vybavenosťou. Najväčší rozvoj v súčasnosti prežívajú Košice v bytovej výstavbe v troch zónach. Je to Kopa I., II. a III. v Myslave, Heringeš vo Vyšnom Opátskom a Ťahanovce IV a V. Developeri majú svoje zámery aj v mestských častiach Krásna nad Hornádom a Barca.

Urbanizácia smerovala na západ a východ

Pôvodná urbanizácia bola smerovaná hlavne na západnú časť, v 80. a 90. rokoch smerovala do východnej časti a obklopila centrálnu zónu okolo rieky Hornád. Tam boli umiestňované priemyselné a rôzne doplňujúce funkcie mesta. Celé územie nevyužíva potenciál, ktorý tam je, a preto bolo potrebné pristúpiť k novej filozofii jeho využitia.

Košice podľa M. Drahovského vymiestnili vodu z centra mesta. Snaha o jej prinávratenie do Mlynského náhonu či malého potôčika na Hlavnú ulicu veľmi zatraktívnili zónu. Voda je fenomén, ktorý je v živote mesta nevyhnutný, absolútne dominantný a pozitívny. Hornád nie je až taký vzdialený od centra, preto sa s intenzifikáciou územia počíta hlavne okolo tejto rieky.

Dopravné napojenie približuje Hornád

“V územnom pláne sú definované hlavné dopravné prepojenia, a to okrem Prešovskej-Sečovskej a a súčasného prepojenia z Furče a Ťahanoviec cez Hlinkovu, je definované prepojenie z Masarykovej smerom na privádzač až na Furču, existuje aj prepojenie v nižšej časti na Jantárovú a ďalšie v hornej časti Ťahanoviec. Podarilo sa nám spolu s riešiteľmi dodržať toto prepojenie, nájsť napojenie na privádzač, a dokonca aj definovať prepojenie vnútri areálu bývalej leteckej školy. Komunikácia Ľavobrežná bola v pôvodnom ÚP vytýčená pozdĺž Hornádu. V súčasnosti schválenej zmene ÚP povedie centrom územia medzi Hornádom a Prešovskou s kvalitným napojením na Masarykovu. Pôvodná komunikácia vytvára možnosti využitia pre peších i cyklistov,” dodáva architekt.

Čo sa chystá v meste

Ďalšou pripravenou zónou na schválenie je Kopa I., II. a III. v Myslave, kde sa uvažuje s 15-tisícovým osídlením. Prepája dve mestské časti KVP a Myslavu. Aby sa dopravne prepojili bez väčších problémov, bude potrebné riešiť Klimkovičovu ulicu výstavbou novej skvalitnenej komunikácie.

Veľmi potenciálnym rozvojovým územím v severnej časti Košíc v blízkosti Hornádu je lokalita Magnezitárska. Jej rozvoj je viazaný na integrovaný dopravný systém, ktorý bude mať päť terminálov. Jedným z prvých je Sever, lokalizovaný pod Magnezitárskou ulicou. Dopravné napojenie by mohlo smerovať z Americkej triedy, prípadne aj samostatným pripojením na privádzač, čím sa získa priestor na záchytné parkovisko a multifunkčnú zónu. Existovať bude aj prepojenie na druhú stranu Hornádu do rekreačného areálu na Aničke. Riešiť sa musia aj jednotlivé napojenia na križovatky. Do mestského zastupiteľstva by sa tento materiál mal dostať do dvoch-troch mesiacov.

(zdroj: www.cassovia.sk)