- reklama -

- reklama -
 

Aquapark Kechnec

31. 03. 2009 admin

Miesto: Kechnec
Predpokladaná denná návštevnosť areálu: 2000
Počet parkovacích miest: 99
Hlavný objekt AQUAPARKU
- Zastavaná plocha: 4,852 m²
- Úžitková plocha: 8,368 m²
Vonkajšie bazény
- Zastavaná plocha: 760 m²
- Úžitková plocha: 760 m²
Hotelový komplex - Hotel***
- Zastavaná plocha: 1,092 m²
- Úžitková plocha: 16,736 m²
Počet izieb: 60
Počet apartmánov: 6
Kapacita ubytovaných hostí: 132
Počet miest v reštaurácií: 250
Celkové náklady: cca 26,5 milliónov € ( 800 milliónov Sk )
Začiatok výstavby: 2009
Ukončenie výstavby: 05.2010
Diskusia o objekte: tu na našom fóre
Ďalšie obrázky: tu v galérii

Hlavným cieľom investičnej činnosti je vytvorenie novej prevádzky rekreačného areálu v obci Kechnec s celoročnou prevádzkou Aquaparku, Wellness centra a kvalitným ubytovaním v hoteli. Z hľadiska architektonického a výtvarného riešenia Aquaparku, Wellness centra a hotelového komplexu sa jedná o jeden funkčný celok s priamym priechodom do Wellness centra a ubytovacích kapacít (Hotel ***) bez nutnosti opustiť areál, prechod tzv. „suchou nohou“. Týmto požiadavkám bude zohľadnená architektonická aj výtvarná stránka architektúry, podmienená konštrukciou a vzhľadom novo navrhovaných objektov.

Výstavba areálu AQUAPARKU bude realizovaná v nezastavanej časti obce, jeho okamžitá kapacita sa predpokladá na 470 návštevníkov. Denná návštevnosť areálu je predpokladaná na 2.000 návštevníkov. Táto kapacita bude dodržaná. Uvažuje sa s celoročnou prevádzkou Aquaparku. Budovanie areálu bude etapované.

Vizualizácia - Aquapark Kechnec Pôdorysné riešenie AQUAPARKU, Wellness a hotelového komplexu, Kechnec
Pohľad na objekt AQUAPARKU, Wellness a hotelového komplexu Kechnec Lokalita - Aquapark Kechnec

(zdroj: www.enviroportal.sk)

Napísané v Aquapark Kechnec | 5 komentárov (napíšte vlastný - kliknite sem) »


Terasová bytová výstavba Košice – Baránok

23. 03. 2009 admin

Miesto: Čermeľská Cesta
Počet parkovacích miest (I. + III. etapa): 187 (35 + 152)
Počet bytov: 130
Podlahová plocha bytov: 8,426 m²
Plocha pozemku III. etapy: 14,631 m²
Zastavaná plocha I. a III. etapy: 7,339 m²
Zastavaná plocha komunikácie na pozemku navrhovateľa: 1,778 m²
Celkové náklady: cca 20 milliónov € ( 603 milliónov Sk )
Začiatok výstavby: 07.2009
Ukončenie výstavby: 07.2011
Diskusia o objekte: tu na našom fóre
Ďalšie obrázky: tu v galérii

Terasová bytová výstavba Košice – Baránok III. etapa, predstavuje výstavbu obytných budov zväčša v terasovitej výstavbe s variabilitou a pestrosťou zástavby s vyššou kvalitou bývania, s celkovým počtom bytov 104 v rôznej veľkosti rozložených do deviatich stavebných objektov. V rámci lokality bytovej výstavby budú zriadené potrebné parkovacie miesta v rozsahu cca 1,5 parkovacieho státia v garáži na jeden byt, čo predstavuje 152 státí. Spoločne sa v lokalite Baránok navrhujú tri etapy výstavby s celkovým počtom 130 bytov a 187 parkovacích miest. V I. etape je to výstavba 26 bytov s parkovaním zabezpečeným pre 35 automobilov v podzemnej uzatvorenej garáži. V rámci II. etapy sa navrhuje výstavba prístupovej komunikácie.

Vizualizácia - Terasová bytová výstavba Košice – Baránok Vizualizácia - Terasová bytová výstavba Košice – Baránok
Vizualizácia - Terasová bytová výstavba Košice – Baránok Lokalita - Terasová bytová výstavba Košice – Baránok

(zdroj: www.enviroportal.sk)

Napísané v Baránok | 2 komentárov (napíšte vlastný - kliknite sem) »


Primátor podpísal memorandum s investorom bioteplárne

21. 03. 2009 admin

Memorandum o vzájomnom porozumení so spoločnosťou Cassovia Bio Energy podpísal v uplynulých dňoch primátor mesta Košice František Knapík.

Zámerom spoločnosti Cassovia Bio Energy je v lokalite medzi letiskom a cestou I/50 investovať v Košiciach 30 miliónov eur do výstavby kogeneračnej jednotky s tepelným výkonom 27 MW a elektrickým výkonom 8 MW na báze spaľovania biomasy.

Samospráva deklaruje v memorande záujem o vybudovanie strategického, vysoko účinného zdroja - kogeneračnej jednotky na výrobu elektrickej a tepelnej energie na báze spaľovanie drevnej biomasy.

Predpokladaný začiatok výstavby je október 2009 a spustenie do skúšobnej prevádzky v septembri 2010. Kogenerácia znamená, že spaľovaním biomasy sa súčasne vyrába teplo aj elektrická energia.

„Máme záujem zabezpečovať pre Tepláreň Košice (TEKO) výrobu a dodávku tepla z obnoviteľného zdroja – biomasy (drevnej štiepky), ktorá sčasti nahradí výrobu tepla z uhlia, a tým TEKO dosiahne zníženie produkcie emisií v meste. Zároveň plánujeme zabezpečovať výrobu a dodávku elektrickej energie do distribučnej siete spoločnosti Východoslovenská distribučná, čím posilníme energetický potenciál pre mesto Košice pri realizácii jeho rozvojových aktivít,” uviedol zástupca investora Igor Gula.

Mesto ďalej deklaruje, že na pozemkoch vo svojom vlastníctve umožní investorovi vybudovanie technickej infraštruktúry a napojenie sa na účelovú komunikáciu. Investor na vlastné náklady zrealizuje výstavbu časti účelovej komunikácie k osade Svetlá Pustá, ktorá bude verejne prístupná.

Zástupcovia spoločnosti Cassovia Bio Energy informovali na nedávnom rokovaní primátora o zabezpečení financovania investície i o dohode s Teplárňou Košice a Východoslovenskou distribučnou o odbere tepelnej a elektrickej energie. Mesto pripravuje zmenu územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice v katastri mestskej časti Barca (rozšírenie priemyselného parku Pereš) pre lokalizáciu kogeneračnej jednotky. Dané územie sa nachádza medzi areálom letiska a cestou I/50. Po ukončenom procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) má v nasledujúcom období prebehnúť územné a stavebné konanie tak, aby výstavba mohla začať na jeseň 2009.

„Sídlime v Klagenfurte, budujeme a prevádzkujeme výlučne kogeneračné jednotky na biomasu. Postavili sme ich už viac ako štyridsať. Okrem Rakúska pôsobíme v Nemecku i ďalších krajinách. Na Slovensku v Bardejove už realizujeme výstavbu podobne veľkej kogeneračnej jednotky. Teraz by sme radi zrealizovali projekt v Košiciach,” informoval Otto Zechmeister, zástupca rakúskych spolumajiteľov investora.

Prisľúbil, že nákup suroviny pre kogeneračnú jednotku bude prednostne z košických mestských lesov, čím by sa ich hospodárenie malo dlhodobo stabilizovať. „Zostávajúca potreba bude zabezpečená z urbariátov, súkromných i štátnych lesov,” doplnil Otto Zechmeister.

„Mesto ako partner síce priamo do investície nevstupuje, ale tento projekt považujeme za vhodný a užitočný pre naše prostredie. Prostredníctvom Mestských lesov dokážeme investorovi ponúknuť silný potenciál suroviny,” reagoval primátor František Knapík.

Kogeneračná jednotka má ročne spotrebovať približne 90-tisíc m³ drevnej štiepky, pilín či kôry. „Mesto a Mestské lesy sa dlhodobo zaoberajú energetickým zhodnotením dreva, preto je zámer investora zaujímavý a vítame ho. Ponúkame investorovi možnosť vykryť jeho výrobnú kapacitu drevom z mestských lesov zhruba v objeme 45- až 55-tisíc m³ ročne,” vyjadril sa riaditeľ mestskej spoločnosti Mestské lesy Julián Tomaštík.

“V súčasnosti je využitie biomasy ako energetického zdroja preferovanou aktivitou, jednak z pohľadu znižovania energetickej závislosti, ako aj hospodárskej krízy, keď celé lesné hospodárstvo stráca odbyt, navyše januárová plynová kríza to ešte zvýraznila. Využitie biomasy a výroba elektrickej energie je dnes vládnou prioritou,” povedal Igor Gula.

Podľa neho bude inštalovaný výkon pri výrobe elektrickej energie 8 MW s ročnou dodávkou do siete cca 60-tisíc MWh. Dva inštalované kotly budú mať výkon spolu 27 MW s ročnou výrobou cca 97-tisíc MWh tepla pre primárnu sieť Teplárne Košice s následnou dodávkou pre mestskú spoločnosť Tepelné hospodárstvo.

“Technológia kogeneračnej jednotky je vysoko automatizovaná a má minimálne nároky na obsluhu. Jej realizácia môže mať pozitívny vplyv na zamestnanosť pre miestne stavebné firmy počas výstavby. Priamo prevádzka kogeneračnej jednotky vytvorí šesť a nepriamo pri zabezpečovaní suroviny niekoľko desiatok pracovných miest v mestských, štátnych a súkromných lesoch pri ťažbe a spracovaní biomasy,” uviedol Igor Gula.

Dodal, že na investícii sa budú podieľať rakúske i slovenské banky. Investor plánuje využiť aj financovanie zo štrukturálnych fondov Európskej únie.

„Verím, že to, čo obaja deklarujeme v memorande, sa úspešne zrealizuje,” zaželal na záver rokovania s investorom primátor František Knapík.

(zdroj: www.kosice.sk)

Napísané v Projekty | Žiadne komentáre (napíšte vlastný - kliknite sem) »


Vilapark Kankord

16. 03. 2009 admin

Miesto: Sečovská Cesta
Počet parkovacích miest: 172
Počet krytých parkovacích miest: 105
Počet vonkajších parkovacích miest: 67
Veľkosť riešeného územia: cca 3,321 ha
- zastavaná plocha nadzemnými objektami: 6.093 m²
- spevnené plochy /verejné, neverejné/: 9.044 m²
- plocha zelene spolu: 18.075 m²
- z toho - plocha záhrad: 9.751 m²
- plocha verejnej zelene: 8.324 m²
Počet bytových jednotiek v bytových domoch: 96 (3×1 izbový, 49×2 izbový, 40×3 izbový, 4×4 izbový)
Počet rodinných domov: 20 + 2
Počet obyvateľov súboru: 385
Plánovaný počet zamestnancov: 10
Celkové náklady: cca 11,6 milliónov € ( 350 milliónov Sk )
Začiatok výstavby: 08.2009
Ukončenie výstavby: 12.2011
Diskusia o objekte: tu na našom fóre
Ďalšie obrázky: tu v galérii

Účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie obytného súboru pre cca. 385 obyvateľov formou bytových domov, rodinných domov a občianskej vybavenosti na území o ploche cca. 3 ha, so zabezpečením potrebného počtu 172 parkovacích miest. Činnosť bude realizovaná v katastrálnom území Furča, Košice mestská časť Dargovských hrdinov. Dotknuté územie (územie výstavby) sa nachádza v nezastavanom území bývalej záhradkárskej lokality susediacej so Sečovskou Cestou, pod ulicou Dvorkinovou

Vizualizácia - Vilapark Kankord Vizualizácia - Vilapark Kankord
Vizualizácia - Vilapark Kankord Lokalita - Vilapark Kankord

(zdroj: www.enviroportal.sk)

Napísané v Vilapark Kankord | Žiadne komentáre (napíšte vlastný - kliknite sem) »

Košice sa budú rozvíjať okolo Hornádu

16. 03. 2009 admin

Útvar hlavného architekta mesta Košice pripravuje nový územný plán. Rozvoj mesta v budúcnosti by sa mal sústrediť najmä okolo rieky Hornád.

KOŠICE. Dodnes platný územný plán bol spracovaný ešte v roku 1976 a od toho času prešiel dvoma zásadnými zmenami. Pri tvorbe nového urbanisti presadzujú filozofiu intenzifikácie územia, ktorá spočíva v zapojení rieky Hornád do urbanistickej koncepcie mesta od jej najsevernejšej po najjužnejšiu časť. Táto zóna mesta sa využívala veľmi extenzívne a dnes je to takzvané hnedé územie bývalej priemyselnej zóny.

Veľký tlak na zmeny

“Prípravu nového územného plánu rozvoja mesta si vyžiadalo časové hľadisko a nová filozofia vo využití územia. V Košiciach je okrem územného plánu mesta viac ako dvadsať platných územných plánov zón. Odhliadnuc od prípravy komplexného materiálu je v súčasnosti veľký tlak developerov na zmeny a doplnky v územno-plánovacej dokumentácii. Je to prirodzené a vždy to bude trvať, pokiaľ budú developeri vyhľadávať voľné pozemky bez nadväznosti na územný plán rozvoja a mesto nebude aktívne vstupovať do sceľovania území a ponúkať ich na zástavbu,” uviedol hlavný architekt Martin Drahovský.

Na území mesta je vytipovaných v súčasnosti viacero zón, v ktorých sa predpokladá výstavba a rozvoj. Snahou ÚHA je, aby mesto vedelo a mohlo potenciálnym investorom ponúknuť plochy a lokality s preddefinovaným spôsobom využitia v intraviláne mesta.

Rozvojové lokality

ÚHA sa sústreďuje v tomto období na niekoľko rozvojových lokalít, kde sa ráta s bytovou výstavbou, ale aj občianskou vybavenosťou. Najväčší rozvoj v súčasnosti prežívajú Košice v bytovej výstavbe v troch zónach. Je to Kopa I., II. a III. v Myslave, Heringeš vo Vyšnom Opátskom a Ťahanovce IV a V. Developeri majú svoje zámery aj v mestských častiach Krásna nad Hornádom a Barca.

Urbanizácia smerovala na západ a východ

Pôvodná urbanizácia bola smerovaná hlavne na západnú časť, v 80. a 90. rokoch smerovala do východnej časti a obklopila centrálnu zónu okolo rieky Hornád. Tam boli umiestňované priemyselné a rôzne doplňujúce funkcie mesta. Celé územie nevyužíva potenciál, ktorý tam je, a preto bolo potrebné pristúpiť k novej filozofii jeho využitia.

Košice podľa M. Drahovského vymiestnili vodu z centra mesta. Snaha o jej prinávratenie do Mlynského náhonu či malého potôčika na Hlavnú ulicu veľmi zatraktívnili zónu. Voda je fenomén, ktorý je v živote mesta nevyhnutný, absolútne dominantný a pozitívny. Hornád nie je až taký vzdialený od centra, preto sa s intenzifikáciou územia počíta hlavne okolo tejto rieky.

Dopravné napojenie približuje Hornád

“V územnom pláne sú definované hlavné dopravné prepojenia, a to okrem Prešovskej-Sečovskej a a súčasného prepojenia z Furče a Ťahanoviec cez Hlinkovu, je definované prepojenie z Masarykovej smerom na privádzač až na Furču, existuje aj prepojenie v nižšej časti na Jantárovú a ďalšie v hornej časti Ťahanoviec. Podarilo sa nám spolu s riešiteľmi dodržať toto prepojenie, nájsť napojenie na privádzač, a dokonca aj definovať prepojenie vnútri areálu bývalej leteckej školy. Komunikácia Ľavobrežná bola v pôvodnom ÚP vytýčená pozdĺž Hornádu. V súčasnosti schválenej zmene ÚP povedie centrom územia medzi Hornádom a Prešovskou s kvalitným napojením na Masarykovu. Pôvodná komunikácia vytvára možnosti využitia pre peších i cyklistov,” dodáva architekt.

Čo sa chystá v meste

Ďalšou pripravenou zónou na schválenie je Kopa I., II. a III. v Myslave, kde sa uvažuje s 15-tisícovým osídlením. Prepája dve mestské časti KVP a Myslavu. Aby sa dopravne prepojili bez väčších problémov, bude potrebné riešiť Klimkovičovu ulicu výstavbou novej skvalitnenej komunikácie.

Veľmi potenciálnym rozvojovým územím v severnej časti Košíc v blízkosti Hornádu je lokalita Magnezitárska. Jej rozvoj je viazaný na integrovaný dopravný systém, ktorý bude mať päť terminálov. Jedným z prvých je Sever, lokalizovaný pod Magnezitárskou ulicou. Dopravné napojenie by mohlo smerovať z Americkej triedy, prípadne aj samostatným pripojením na privádzač, čím sa získa priestor na záchytné parkovisko a multifunkčnú zónu. Existovať bude aj prepojenie na druhú stranu Hornádu do rekreačného areálu na Aničke. Riešiť sa musia aj jednotlivé napojenia na križovatky. Do mestského zastupiteľstva by sa tento materiál mal dostať do dvoch-troch mesiacov.

(zdroj: www.cassovia.sk)

Napísané v Projekty | Jeden komentár (napíšte vlastný - kliknite sem) »

Jazero sníva o vodnom parku

11. 03. 2009 admin

AJ STAROSTKE TO PRV PRIŠLO MEGALOMANSKÉ

Poslanci Jazera odklepli zámer, podľa ktorého má v rekreačnej lokalite vyrásť rosiahly komplex vodného parku. Spracovali ho študenti, zatiaľ nie je jasné, koľko bude stáť a kto ho zainvestuje.

KOŠICE. Zámer predložila starostka Anna Jenčová (HZDS), spracovali ho študenti Technickej univerzity Tomáš Vilim a Lucia Vondrášková. Spolupracoval s nimi vedúci oddelenia výstavby miestneho úradu Milan Derfiňák.

Hlavným zámerom je “dynamické využitie územia pre rekreáciu pri zachovaní prírodných daností a zatraktívnenie prostredia plážového kúpaliska s vytvorením možností celoročného prevádzkovania”. Týka sa oploteného územia vo vlastníctve mesta, ktoré má mestská časť v nájme.

“Mesto nám to dalo za účelom zveľadenia. Budovu mesto zatiaľ nevidelo, najprv to bolo predložené do zastupiteľstva,” uviedla starostka.

Motív kvetu

Pri Jazere má vyrásť členitý trojpodlažný objekt vodného parku v tvare T so 40 ubytovacími miestami. Jeho ústredným motívom je “kvitnúci kvet”, zapracovaný do bazénovej časti a jednotlivých zón. Navrhovaná úprava ráta i s reštauráciou, vodným svetom či vitálnym svetom s wellness službami. Samostatnú časť tvoria vonkajšie bazény a letná záhrada.

Okrem toho zámer rieši stavbu vodnolyžiarskeho klubu a komplex športovísk - viacúčelové športovisko, ihrisko pre plážový volejbal, detské ihrisko a lanové centrum. Celková plocha areálu je naplánovaná na 50-tisíc metrov štvorcových. Objekty v súkromnom vlastníctve majú byť zachované.

Starostke pripadal megalomanský

Problematické je cestné napojenie a parkovanie, ako aj skĺbenie požiadaviek Úradu regionálneho zdravotníctva a orgánov ochrany prírody. Ráta sa s rozšírením komunikácie Baltická o jeden pruh.

Zatiaľ sa nevie, kto tento projekt zaplatí: “Ťažko hovoriť, koľko to bude stáť a kto to bude financovať,” uviedla Jenčová. “MČ využije všetky možnosti na podávanie projektov.”

Dodala, že ideálne by bolo, keby mala mestská časť na financovaní 5-percentný podiel a zvyšok by išlo z eurofondov podľa toho, na čo budú zverejnené výzvy. Pripúšťa aj spoluprácu so súkromným investorom.

“V prvom momente mi to pripadalo megalomanské. Ale ideálne je ubytovanie pre jeden autobus, na ktorý je naplánovaná ubytovacia časť,” zhodnotila starostka. Odhadované náklady sa pohybujú v rozmedzí 3,3 - 5 miliónov € (100 150 miliónov korún).

Opozícia: Chceme podrobnejší projekt

Opoziční poslanci predložili viacero pripomienok. Podľa Jána Forgáča (KDH) nie je predložený materiál projektovým zámerom, len zámerom. Takto bol nakoniec schválený v zastupiteľstve.

“Pýtal som sa spracovateľov materiálu, čo vlastne spracovali. Jednoznačne sa vyjadrili, že štúdiu,” vysvetlil Forgáč. “Ak sa hovorilo o čerpaní z eurofondov, ani štúdia, ani zámer na to nepostačuje. Musela by to byť minimálne projektová štúdia alebo projektový zámer, ale do takej úrovne to nebolo spracované.”

Aj podľa Bernarda Berbericha (KDH) je potrebná rozsiahlejšia príprava: “My sme ten projekt nechceli odmietnuť ako taký, len sme ho chceli mať podrobnejšie pripravený. Aby sa zbytočne nevynakladali prostriedky na niečo, čo sa potom aj tak bude musieť dorábať,” povedal Berberich. Poukázal aj na nejasnosti vo financovaní a majetkových pomeroch.

Marián Gáll (SDKÚ) ďalej žiadal prieskum trhu: “Niekto by sa mal spýtať aj ľudí, či to chcú.”
Jozef Mikloš (KDH) navrhol vypustiť z rozpočtu položku pre lanové centrum a riešiť lokalitu komplexne.
Podľa Jenčovej sa však ihriská môžu robiť aj nezávisle a nevidí dôvod položku vypustiť.

Mlátia prázdnu slamu

Starostka pripomienky opozície označila za “mlátenie prázdnej slamy”, komplex podľa nej treba postaviť.

“Rekreačnú lokalitu je potrebné dať dokopy. Zbytočne to chceli blokovať a hrať sa na slovíčka. Na Jazero chodí veľmi veľa Jazerčanov. Opozícii kole oči, keď sa ľuďom páči, že sa Jazero pohlo a že začína nejako vyzerať. Toto je ich metóda boja, ako zablokovať jeho rozvoj a chcú iným spôsobom použiť peniaze tak, aby neboli viditeľné,” zhodnotila Jenčová.

(zdroj: www.cassovia.sk)

Napísané v Projekty | Žiadne komentáre (napíšte vlastný - kliknite sem) »

Štadión začnú stavať na jeseň!

09. 03. 2009 admin

KOŠICKÝ FUTBALOVÝ KLENOT BY MAL BYŤ HOTOVÝ V LETE 2011

Skeptici už nad výstavbou nového futbalového stánku v Košiciach lámali palicu. Vraj je okolo neho veľké ticho, navyše do toho prišla ekonomická kríza. Investor projektu Košické futbalové & multifunkčné centrum, a. s. (40% vlastní MFK, 60 % E SIDE DEVELOPMENT LIMITED), však usilovne postupoval podľa časového harmonogramu. Zadal projekt, realizoval jeho architektonické riešenie a na svete je už aj ukončené výberové konanie na generálneho dodávateľa.

Na rade ÚHA

V týchto dňoch zaberá najviac času finančné zaistenie projektu a dokumentácie pre územné rozhodnutia. Pred rokom po schválení akcionárskej dohody prezident MFK Košice Blažej Podolák povedal: “Dá sa povedať, že už nič nestojí v ceste výstavbe futbalového štadióna.” Čo je nové po roku? “Stále niečo stojí v ceste. Samozrejme, najväčšie obavy sú z finančnej krízy, ktorá na Slovensku ešte len naberie obrátky. Rok 2009 bude naozaj veľmi ťažký. My však postupujeme podľa harmonogramu. Pripravili sme podklady tak, aby sme mohli do banky prezentovať náš projekt. Rovnako nás čaká ešte návšteva Útvaru hlavného architekta, kde si chceme prejsť a odsúhlasiť všetky časti projektu. Prípadne zakomponovať nejaké zmeny alebo požiadavky, ktoré by vzniesol ÚHA. Veľkosť a kapacita štadióna by už mali zostať v tej podobe, v akej sú. Možno, že sa ešte zmení farebnosť. Zmeny však budú len minimálne a skôr kozmetické,” povedal Blažej Podolák.

Ide o štandardný štvorhviezdičkový štadión. Všetky miesta budú na sedenie a všetky zastrešené. “Pracujeme na prípravách výstavby štadióna, rokujeme s bankami i so Slovenským futbalovým zväzom. Chceme, aby projekty, stavebné povolenia a iné veci sme mali odsúhlasené do jesene tohto roka. Radi by sme dodržali časový harmonogram. Či sa dovtedy kríza zmierni, alebo sa začiatok výstavby posunie, to už ide mimo nás a momentálne nik nevie zaručiť, čo bude o pol roka alebo o rok,” poznamenal Blažej Podolák.

Náklady okolo 28 mil. €

“Keďže sa už uskutočnili výberové konania, dnes už vieme povedať, že generálnym dodávateľom bude firma HOCHTIEF CZ, a. s. Štadión bude mať celkovú kapacitu okolo 19 300 miest a náklady na jeho výstavbu by mali byť okolo 28 miliónov eur,” vysvetlil Peter Lorko, predseda predstavenstva spoločnosti Košické futbalové & multifunkčné centrum, a. s., ktorá je investorom projektu. Košičania nemali žiadne podmienky, ktoré by chceli zakomponovať do projektu štadióna. Naopak, tým, že pomaly začala štartovať ekonomická kríza, od niektorých plánov upustili. V grafickom projekte celého centra je aj hotel trojuholníkového tvaru, či parkovací dom, ktorý by mal stáť pri hale Cassosport. “Chceme sa sústrediť vyložene na futbalový štadión a plochy, ktoré budú v útrobách hľadiska. Nateraz sme od výstavby hotela či parkovacieho domu upustili. Vedľa Cassosportu je dostatok miesta na normálne parkovisko. Hotel je zatiaľ v pozícii, že ak by boli financie, tak by sme ho postavil zvlášť ako samostatnú stavbu. Ide nám o to, aby sme ušetrili peniaze. Rozpočet je stanovený na približne 750 miliónov Kč. Túto sumu garantoval aj dodávateľ a nesmie ju prekročiť.” Zmluva o diele s generálnym dodávateľom bude podpísaná hneď, ako Útvar hlavného architekta odsúhlasí všetky body projektu a budú pripravené podklady na územné rozhodnutie. Do konca mája by malo byť na svete stanovisko o financovaní projektu (v hre je jedna rakúska banka). Ak tak bude, bagre by sa mali zahryznúť do pôdy na jeseň tohto roku.

Šikmá strecha

Samotný štadión bude stáť pred halou Cassosport, resp. cez štvorprúdovku oproti NAY elektrodomu. Tréningové plochy by sa mali nachádzať na mieste súčasného Blšáku. Hoci to možno na prvý pohľad nevyzerá, zaujímavosťou košického štadióna je fakt, že strecha nebude po celej ploche rovná, ale bude sa zvažovať. Najvyššia strana strechy pred Cassosportom (na tejto strane bude aj všetkých 69 presklenných VIP boxov) bude smerom k hotelu klesať o niekoľko metrov. “Je to kvôli náletovej zóne košického letiska,” dodal P. Lorko.

(zdroj: www.cassovia.sk)

Napísané v Multifunkčný spoločensko-športový areál | Žiadne komentáre (napíšte vlastný - kliknite sem) »

Polyfunkčný objekt Hraničná

05. 03. 2009 admin

Miesto: Hraničná ul.
Kapacita reštaurácie: 60 osôb
Kapacita administratívy: 130 osôb
Kapacita obchodných priestorov: 60 osôb
Celková kapacita objektu: 250 osôb
Celková zastavaná plocha: 1,726 m²
Celková úžitková plocha administratívy: 4,686 m²
Úžitková plocha obchodu a služieb: 2,850 m²
Úžitková plocha objektu: 9,180 m²
Plocha reštauračných priestorov: 267 m²
Plocha verejných komunikácií: 906 m²
Potrebný počet odstavných a parkovacích stojísk: 79
Navrhovaný počet odstavných a parkovacích stojísk: 95
Celkové náklady: cca 13,3 milliónov € ( 400 milliónov Sk )
Začiatok výstavby: 09.2009
Ukončenie výstavby: 12.2010
Diskusia o objekte: tu na našom fóre
Ďalšie obrázky: tu v galérii

Samotný polyfunkčný objekt má 8 nadzemných podlaží a jedno podzemné podlažie. Okrem parkovania v samotnom objekte (50) je navrhnuté parkovisko na vonkajšom priestore s minimálne 29 parkovacími miestami, celkove 79 parkovacích miest.

Vizualizácia - Polyfunkčný objekt Košice - Hraničná Vizualizácia - Polyfunkčný objekt Košice - Hraničná
Vizualizácia - Polyfunkčný objekt Košice - Hraničná Lokalita - Polyfunkčný objekt Košice - Hraničná

(zdroj: www.enviroportal.sk)

Napísané v Polyfunkčný objekt Hraničná | Žiadne komentáre (napíšte vlastný - kliknite sem) »

V košickej Šaci chcú postaviť paroplyn za 500 mil. eur

04. 03. 2009 admin

(SITA) - V košickej mestskej časti Šaca zrejme vyrastie kogeneračný paroplynový cyklus za približne 500 mil. eur. Plánuje ho postaviť spoločnosť KPPC, a.s. Ako vyplýva z investičného zámeru, ktorý spoločnosť už predložila na posúdenie vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assessment - EIA), kogeneračný paroplynový cyklus, ktorý bude slúžiť na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla, by mal mať výkon 880 megawattov (MW). Ročne by mal paroplynový cyklus, ktorý chce spoločnosť postaviť v priemyselnom parku Bočiar, vyrobiť od 3,4 tisíc gigawatthodín (GWh) do 4,5 tisíc GWh elektrickej energie, podľa toho pre aký variant sa investor rozhodne.

S výstavbou nového energetického zdroja plánuje investor začať v apríli roku 2012. Jeho výstavba by pritom mala byť podľa predloženého zámeru ukončená o dva roky neskôr. Investor predpokladá, že na výstavbu paroplynového cyklu bude potrebných 900 pracovníkov, pričom samotná prevádzka si vyžiada vznik 21 nových pracovných miest. Základom kogeneračného paroplynového cyklu budú spaľovacie turbíny, v ktorých sa bude spaľovať zemný plyn zmiešaný so vzduchom.

“Z prognóz budúceho vývoja Slovenska sa deficit elektrickej energie začne prejavovať už v rokoch 2012 až 2013. Dopyt po elektrickej energii rastie. Vývoj regulácie emisií oxidu uhličitého a riziká spojené s prevádzkou elektrární s vysokým podielom zdrojov emitujúcich oxid uhličitý viedli k rozhodnutiu navrhnúť moderné a prevádzkovo flexibilné zariadenie veľkého výkonu na zemný plyn,” zdôvodňuje svoj plán v investičnom zámere spoločnosť. Akciová spoločnosť KPPC, so sídlom v Košiciach, vznikla podľa výpisu z Obchodného registra SR v októbri minulého roka. Základné imanie spoločnosti predstavuje 25 tisíc eur.

V Košiciach plánuje výstavbu paroplynového cyklu aj spoločnosť Tepláreň Košice, a.s. Podľa minuloročných informácií zverejnených v Európskom vestníku verejného obstarávania predpokladaná hodnota zákazky bez dane z pridanej hodnoty je 90 mil. eur. Paroplynový cyklus košickej teplárne by mal mať celkový elektrický výkon približne 125 MW a mal by pozostávať z dvoch plynových turbín so spalinovými kotlami a jednej odberovo-kondenzačnej parnej turbíny s vyvedením tepelného výkonu do horúcovodnej primárnej siete centrálneho zásobovania teplom.

Na východe Slovenska chcú postaviť paroplyn aj Slovenské elektrárne, a.s. (SE). V Elektrárni Vojany by mali SE vybudovať paroplynový cyklus s výkonom zhruba 400 MW. Výšku investície do výstavby paroplynu elektrárne zatiaľ nespresnili. Člen predstavenstva SE Jaroslav Míl však vlani uviedol, že do tepelnej elektrárne vo Vojanoch plánujú SE celkovo investovať zruba 265,551 mil. eur.

(zdroj: www.cassovia.sk)

Napísané v Projekty | Žiadne komentáre (napíšte vlastný - kliknite sem) »